Keď som uvidel úvod príspevku krásnych sedemdesiatdvojkových L-39C a ZA, ktorý včera poslal DUNDR1 nedá mi na úvod ho trocha parafrázovať s menšou obmenou. "Tak som po 48 rokoch konečne pridal ku sedemdesiatdvojkovému Akrobatovi (KP) aj jeho štvrťkovú veziu (AMK)". Ruku na srdce, kto z Vás aspoň raz počas dlhoročnej modelárskej kariéry nezatúžil mať Delfína L-29A Akrobat v krásnom bielo-modro-červenom parížskom kabáte? Prvýkrát som sa o neho pokúsil hneď potom, ako Jiří Hodan popísal postup konverzie L-29 na L-29A v L+K 1975 č. 16 a 17. Použil som všetky vtedy dostupné doplňky a špecializované nástroje ako boli „ Víčko od Jovonky“, injekčné ihly, žiletku na narezanie rovných farebných rozhraní, zbytky liacích rámečekov, malé dámske pierka a podobne. Farby som použil z lesklej minisérie Humbrol, ktoré sa mi nejakým zázrakom vtedy podarilo zohnať v Tuzexe. Obtisky som vyrobil na vtedy dostupnej hnedej lepiacej páske, ale keď o niekoľko rokov vyšli krajšie v ABC, tak som ich potom väčšinu prelepil. Malý náhľad na neho som pridal do fotky ku jeho mladšiemu a väčšiemu bratovi.