O stavbe toto modelu, ktorý možno zaradiť do kategórie konverzie som písal v rubrike „Rozestavěno „ viewtopic.php?f=57&t=84382 . Základ bol Su-7 1/48 z pôvodných dilov OEZ Letohrad. Musel som silno upraviť všetky tvary a detaily + veľa toho dorobiť na kolene doma. Prakticky celý povrch, všetko rytie a nitovanie sú robené po kompletnom pretmelení celého modelu. Mnohé záludnosti dané čudnými vlastnosťami použitého materiálu resiových dielov som popísal v rubrike " Rozestavěno". . Preto povrchom v žiadnom prípade nemôže povrch tohoto modelu konkurovať povrchu modelov vyrobených najnovšími technológiami v špičkových nástrojárňach renomovaných firiem.
Pohľad na model postavený jednoduchou konverziou toho, čo ponúkajú všetky konverzné diely „Kazan“ sa dajú pozrieť na týchto stránkach http://www.lindenhillimports.com/ek003.htm Trocha sa to tam podobá na Su-9, chcel som však niečo čo by sa viacej podobalo skutočnému lietadlu.
Z dielov Kazan som použil len silno upravené a prebrúsené krídla, mierne upravenú smerovku a kryty hlavného podvozku. Predná resinová časť trupu od Kazan je tvarovo mimo, základ mojej som vyrobil som ju zo zadnej časti trupu MiG-17 (Směr). Rakety sú od Eduarda. Základ kokpitu je asi od Neomegy ( kúpil som to na výstave v sáčku bez akéhokoľvek popisu). Obrazovku lokátoru som dorobil z plastu. Niektoré diely sa dali použiť od Eduardu vrátane brzdiacich štítov. Kolesá hlavného podvozku som zmenšil ( Su-7 ich mali väčšie).
Rozhodol som sa postaviť model z prvých sérií Su-9, konkrétne ten čo stojí v múzeu v Monine. Nesnažil som sa ho preto nijako výrazne patinovať. Nakoľko sa snažím robiť lietadlá v podobe, v akej lietali, nejaké veľké olietanie som neznázorňoval. ( možno keď niekedy dostaviam Su-15 v štvrťke). Vychádzal som z poznatku, že tento stroj kým ho dali do múzea toho asi veľa nenalietal. Stroje prvých sérií pri rýchlom zavádzaní do výzbroje trpeli ešte detskými nemocami a mnohé veci sa na nich dorábali a upravovali až za služby u útvarov. Su-9 č. 68 z Monina však nemá ani pomocné lapače vzduchu v zadnej časti trupu za brzdiacimi štítmi, ktoré dorábali dodatočne na takmer všetky dlhšie lietajúcich strojoch Su-9. Nemám o osudoch Su-9 č. 68 žiadne detailnejšie informácie, možno niekto z vás bude vedieť viacej. Na Su-9 je veľmi málo kvalitnejích historických fotiek. Dokonca neviam, ani či bola 68 pôvodne modrá, alebo červená. Na jedných farebných fotkách je červená, na druhých svetlo modrá. Dal som červenú. Ako vidno na priloženej prvej čb fotke Su-9 č 68 kým stála v hangári v Monine - vidno tu veľmi zachovalý nablýskaný stroj. K tomuto som sa snažil priblížiť. Do akej miery sa mi to podarilo posúďte sami. Najskôr fotky fotené s bleskom, potom pridám aj fotky za denného svetla.