Dúfam, že si pri pohľade na nadpis Su-9 príliš veľa modelárov nevzdychne (ako som na tomto fóre videl pred nedávnom pri jednej Su-27), že „zase ďalšie súčko?!“. Ale teraz už k veci, týchto tu ešte veľa nebolo.
Po tom , ako som pred pár rokmu v Mošoni zohnal korekčný set na Su-9 od výrobcu z Kazane sa zdalo, že si bez väčších problémov splním dávny sen o Su-9 vo štvrťke. Resiny sa pri prvom pohľade tvárili ako tovar. Doma pri porovnaní s výkresmi som zistil, že je to maximálne tak polotovar. V počte skutočne na modeli použitých dielov to už bol možno len štvrťtovar. Keďže sa za tých niekoľko desiatok rokov, čo siaha modelárska pamäť sa neobjavila žiadna iná Su-9 vo štvrťke, rozhodol som sa s tým popasovať. Modelár je predsa odvodený od slova modelovať a ja by som tú „sučinu devinu“ chcel mať v zbierke.
Trup Su-7BKL 1/48 od OEZ Letohrad má vysoký stupeň afinity ku Su-9 ako vidno na fotke výliskov priložených vedľa výkresu. Je tam viacej drobnejších odchýliek, ktoré sa vďaka sile použitého plastu a pár korekčných rezoch dali zvládnuť. Samozrejme, celý povrch a rytie pritom „padol za vlasť“. Škoda len, že to nie je Su-7BM. Tá sa podobala ešte viacej ako Su-7BKL, veď napokon vznikali v rovnakom čase poväčšine z tých istých konštrukčných dielov.
Pri porovnaní resinov s výkresom bolo evidentné, že resinová predná časť trupu je tvarovo úplne mimo a nepoužiteľná. Vidno to pri jej porovnaní s výkresom na priloženej fotke. Tvarovo mi lepšie pripadala priložená zadná časť modelu MiG-17PF od Směru z vrakoviska, tak som ju po silnej tvarovej úprave použil. Inak práca s týmto typom resinu, to bolo to najhoršie, čo som kedy pri modelárskych materiáloch zažil. Veľmi silne to pripomínalo materiál poťahu samozvorných nádrží amerických lietadiel z obdobia 2. sv. vojny. Po prerytí jemnej linky sa táto následne takmer úplne uzatvorila.
Krídla boli v pôdoryse pomerne solídne. Horšie to už bolo pri pohľade spredu. Pravé krídlo si tvarom príliš nezadalo s bumerangom a ľavé krídlo malo obrátený profil. Pri tejto konfigurácii tvarov krídiel by lietadlo síce nevzlietlo, zato po aerodynamickej stránke by malo priam fenomenálnu schopnosť otáčania sa okolo pozdĺžnej osi. Keďže Su-7 má uplne iné krídla a naviac pri koreni pri podvozkovej šachte viacej zhrubnuté, musel som naliať zvnútra značnú dávku epoxy. Táto následne pomohla pri fixácii krídla skrutkami. Nuž čo, na hrubé vrece hrubá záplata. Pri odbrusovaní koreňov krídiel z vonkajšej strany som sa potom poľahky dobrúsil až do epoxidu. Priľnavosť epoxidu bola na použitý materiál resinu po odskúšaní viacerých materiálov najlepšia.
Pravé krídlo som riešil dvoma korekčnými rezmi a vložením plastu na jeho vyrovnanie ( ako vidno na fotke), potom už len dobrusovať do zblbnutia. Ľavé krídlo som zospodu prednej časti nábežnej hrany zbrúsil, na vrchnej časti som pridal miliput a dobúsil na správny tvar. Na fotke, kde je už model vo vyššom stupni rozpracovania to vidno ako bielu plochu na vrchnej strane krídla.
Ešte perlička na záver: Su-11 i Su-9 v štvrťke chystá Trumpeter. Asi o ne nebude príliš veľký záujem, pretože ako sledujem tak si ich od čias tohoročného Norimberku doteraz nevšimli ani na ruských, ani na našich modelárskych fórach. Tuším len na jednom britskom. Dúfam, že to tvarovo nebudú podobné paškvily ako ich Su-15 všetkých verzií či MiG-19PM.