
Ešte predtým by som však rád poprial všetkým modelárom do nového roka 2012 čo najviac zdravia, pohody, úspechov a množstvo zlepeného a pekne namaľovaného plastiku, ktorý im bude prinášať radosť. Taktiež by som sa chcel veľmi ospravedlniť všetkým, ktorým som "stihol" ukrivdiť, niečo nepekné napísať, odvrknúť, či nejak inak sa nepekne "ukázať". Jedným príkladom za všetky bude môj posledný výstup v Chrochtárni, za čo by som sa predovšetkým chcel ospravedlniť ronovi, nakoľko som sa ho pravdepodobne dotkol mojím komentárom. Občas mávam dni, keď by som si mal zahryznúť do jazyka, no nakoľko kvôli zníženej imunite mávam na jazyku často nepríjemné boláky, je to občas pre mňa ťažké. To ma, samozrejme, nijak nezbavuje viny, takže ešte raz - všetkým sa úprimne ospravedlňujem.
Rád by som spomenul, že tento rok bol pre mňa rokom veľkých zmien, rokom skúšania doteraz nevyskúšaného a rokom objavovania nového či zabúdania starého.
Preto by som rád začal so základnou sumarizáciou: za tento rok som zlepil 11 modelov. Príznačné - 2011 - 11 postavených stavebníc.
Dúfam, že som na žiaden kúsok nezabudol, pretože by som sa riadne hanbil. Počas tohto roka sa, myslím, vyprofilovalo moje "národnostné" zameranie na bojovú techniku, nakoľko som tento rok dokončil samé ruské a spojenecké tanky a iba jeden v nemeckých rukách. Isteže, nemeckých strojov som postavil viac, ale väčšinoou skončili v ruských, výnimočne i v dánskych rukách. Možno som nemeckej techniky jednoducho "objedený" a jej stavba ma až tak nebaví.
V tomto roku som taktiež zmenil pohľad na prezentáciu svojej práce a zainvestoval nemalé peniaze do fototechniky. Zaobstaral som si fotostan, kvalitné osvetlenie a digitálnu zrkadlovku. Nakoľko sa s ňou stále učím pracovať, dúfam, že výsledky budú znesiteľné.
Tak ale teda začnime.
Mojím prvým dokončeným modelom v tomto roku bola T-26 od Zvezdy, ktorú som dokončil na začiatku januára. Tento model bol mojou prvou "hardcore" stavbou, ktorú som zlúskal cez zimné prázdniny medzi sviatkami a dokončil tesne pred skúškovým obdobím v škole. Je to typický model z mojej staršej tvorby, to jest: modulácia, silný čiping, brutálne zablatenie, kontrasty atď... Napriek tomu, že už tomuto štýlu neholdujem, stále mám z tohto modelu radosť, pretože to bol jeden z must-have modelov, nakoľko sa mi predloha nesmierne páči.
[ Externí obrázek z nezabezpečeného zdroje ]
Ďalším modelom bola obrovská súprava Vorošilovec s kanónom B4. Tieto dva modely (beriem ich však ako jeden) som dokončil začiatkom februára a prvá vec, ktorá ma u tohto modelu napadne, je duel s martinsosom. Obaja sme si totiž tieto dva modely kúpili na modelárskej burze a hecli sa, že ich paralelne postavíme. Tento model je napevno prilepený k podložke a je tak obrovský, že som ho nedokázal dostať do svojho fotostanu a nafotiť ho, takže prikladám iba starú fotku. Bol to vôbec prvý model nepancierového vozidla v mojej zbierke, prvý model so sklami a tiež prvý model dela.
[ Externí obrázek z nezabezpečeného zdroje ]
Tretím modelom, ktorý som dokončil v apríli, bol štvrťkový StuG III B, ktorý som kúpil hotový od Braňa a premaľoval ho (hoci farebná schéma zostala rovnaká). Nenájde sa moc modelov, u ktorých by som zažil toľko zábavy, ako u tohto. Bol to vôbec prvý model, na ktorom som použil svoju metódu maľovania hrdzavých pancierových plátov pomocou akryloviek Vallejo. Hoci tento model nebol posledným, ktorý som maľoval v štýle farebnej modulácie a vecí s ňou súvisiacich (tzv. Wilderovej školy), považujem ho za môj osobný vrchol v tomto modelárskom smere, ktorý som už s nasledujúcimi pár modelmi nedokázal prekonať. Tomuto modelu sa dostalo vôbec najväčšej pocty na súťaži Modellbrno, kde sa dostal medzi ocenené exponáty v štvrťkovej bojovke.
[ Externí obrázek z nezabezpečeného zdroje ]
Po extrémne pohodovom projekte nasledoval najnáročnejší projekt v mojom doterajšom živote. Dioráma s JS-3 , ktorú som načal v podstate hneď po StuGu a dokončil ju až v polovici júna, ma vyžmýkala takmer na smrť. Jednak som sa pri nej takmer naodlieval k smrti pri výrobe obrovského počtu tehál, ale predovšetkým som sa musel snažiť venovať každému komponentu tohto celku tak, aby vo finále pôsobil výsledok vyvážene. To by nešlo bez pomoci kamarátov, ktorí mi pri tomto projekte pomohli aj materiálne - spomeniem Braňa a martinsosa a.k.a. ruská zástava a figúrka. Táto dio sa objavila aj v tohtoročnom dieli špeciálu Diorámy.
[ Externí obrázek z nezabezpečeného zdroje ]
Hneď po oficiálnom dokončení diorámy (po Modellbrne) som si začal plnými dúškami užívať dlhých prázdnin. Začal som tak činiť stavbou tanku Leopard 2 A5 DK (Temného rytiera, ktorý sa objavil aj v Modeláři). Bol to môj prvý model moderného tanku a zároveň posledný, ktorý som dokončil v štýle Wilderovej školy. Po dokončení modelu (12.7.) som si uvedomil, že som si vzal trošku priveľké sústo, pretože som s výsledkom nebol príliš spokojný. Hoci som si užíval pohody po dokončení diorámy, aj tento model bol pre mňa dosť náročným projektom a bol som veľmi rád, keď som ho mal z krku. Doteraz cítim, ako som sa pri ňom takmer umoduloval k smrti. Možno aj to bolo podnetom, prečo som s týmto štýlom prestal.
[ Externí obrázek z nezabezpečeného zdroje ]
Po náročných projektoch som zatúžil po niečom absolútne nenáročnom, takmer hračkovitom. Dokonalou realizáciou tejto túžby bola KV-1 v mierke 1:100, ktorú som si celkom spontánne kúpil cestou z práce v Modelshope u Maťa Jursu. Chcel som, aby som tento model dokončil ešte v ten deň, no rýchlo som zistil, že to nebude možné a tak mi to trvalo tri večery a hotový bol 21. 7. Zábava, ktorú som si užíval pri tomto modeli, rádovo prekročila všetky ostatné, aké som kedy staval. Necítil som sa ani raz vyťažený tým, čo som robil, a dokonale som si to užíval. Tento model bol zároveň prvým modelom v malej mierke - a čo je najdôležitejšie - prvým modelom, na ktorom som začal skúšať nový patinovací štýl, takzvaný "rendering" (hoci len v miniatúrnej mierke v podobe pár stmavených rožkov na blatníkoch a bedničkách). Je to však tento model, ktorý považujem za prelom v mojom pohľade na povrchovú úpravu bojovej techniky.
[ Externí obrázek z nezabezpečeného zdroje ]
Po tomto modeli nasledovalo nadšenie z malej mierky, a tak som si v hračkárstve kúpil Panzer III od Revellu v 1/72. Išlo o ďalší model v štýle maximálny žáves, hoci som ho trošku vylepšil sieťovinou od Plusmodelu a rezinovým nákladom, pričom oboje mi znovu láskavo poskytol Braňo. V tomto čase u mňa prevládal názor, že miniatúrny model sa najlepšie ukáže v svetlej farbe, takže biela kamufláž bola jasnou voľbou. Oproti KV-1 som už u tohto tanku požil "rendering" v omnoho väčšom rozsahu a takmer na celom modeli. Dokončenie tohto modelu mi trvalo takmer týždeň a dokončil som ho 29.7.
[ Externí obrázek z nezabezpečeného zdroje ]
Nasledovalo trošku hluchejšie obdobie na hotové modely charakterizované veľmi únavným projektom, od ktorého som si musel "odskočiť" k niečomu pohodovejšiemu. Bolo to už v dobe, keď som zasa chodil do školy a modelárčenie som si natoľko cenil, že obrovská chuť niečo maľovať spôsobila dokončenie modelu StuG III G za necelý týždeň tesne pred koncom septembra. Týmto modelom som si splnil dávny sen mať vo svojej zbierke StuG III so širokými pásmi a betónovým pancierovaním. O niečo podobné som sa pokúšal už v minulosti, no kvôli mojej splašenosti a nedostatku skúseností som to nezvládol. Na tomto modeli som už dokázal aplikovať "rendering" celoplošne a bolo to prvýkrát, čo sa táto metóda stala základom celej mojej povrchovej úpravy a v zozname mojich techník nahradila fading a čiping. Naučil som sa niečo nového, čo sa mi nesmierne páčilo a bolo mi jasné, že v tom budem pokračovať aj ďalej.
[ Externí obrázek z nezabezpečeného zdroje ]
Po tomto modeli som zacítil nutkanie dokončiť jeden rozrobený model z leta, ktorý vznikol v čase môjho "small scale frenzy". Išlo o T-72 od Revellu s odmínovačom od Trumpeteru v 1/72. Nuž, s týmto modelom úprimne nie som dvakrát spokojný, ale myslím, že aj takéto modely sú občas potrebné k tomu, aby sme si uvedomili, že niečo už nemá zmysel a niektorá z ciest už nikam nevedie. Bol to model, u ktorého som sa snažil kombinovať Wilderovu školu s tou Rinaldiho - renderingom, hoci som už nepoužil moduláciu. Práve tu som si uvedomil, že to v mojom prípade nie je možné a musím si vybrať. A pretože maľovanie tmavých pruhov uprostred pásov, vyťahovanie matíc hrdzavou farbou a robenie naftovej záplavy po povrchu tanku ma už netešilo, rozhodol som sa v prospech toho, čo ma už napĺňalo radosťou u betónového StuGu - renderingu. Starý štýl som týmto modelom už definitívne pochoval.
[ Externí obrázek z nezabezpečeného zdroje ]
Veľmi spontánne som sa dostal k štvrťkovému KV-1, ktoré som fakt spontánne kúpil za zvýhodnenú cenu v stánku Bornitu na súťaži v Nových Zámkoch. Ešte v ten víkend bol zlepený a koncom toho istého mesiaca (október) hotový. Bol to model, u ktorého som si už bol plne vedomý, že v mojej dielni vanie "wind of change" a ja som sa z toho nesmierne tešil, pretože som skúšal nové veci a výsledky sa mi veľmi páčili. Ešte viac ma však tešili ohlasy vás tu na fóre, pri ktorých som sa neraz až vznášal a červenal. Bol som fakt rád, že skúšam niečo nové a páči sa to aj druhým. Tento model bol taktiež doterajším vrcholom stvárnenia snehu, ktoré som prvýkrát vyskúšal novou metódou u miniatúrneho KV-1 v lete. Toto stvárnenie spočívalo v prostom posypaní časti modelu jedlou sódou a jej fixácie pomocou Pigment Fixeru.
[ Externí obrázek z nezabezpečeného zdroje ]
Posledným modelom, ktorý som mal už rozrobený v čase kúpy štvrťkového KV-1, bol veľký a zlý Super Pershing. Tento model som maľoval tak dlho, ako doteraz asi žiadny a dokončil som ho 18. decembra. V porovnaní s takým Leopardom, alebo ešte lepšie, štvrťkovým Stugom, je zmena štýlu jasná - Pershing vyzerá omnoho decentnejšie a menej "násilne". Viacerí tvrdia, že je to môj najlepší model, aký som v živote spravil a že som si nastavil latku tak vysoko, že bude ťažké ju teraz prekonať. Ja si myslím, že mám ešte obrovské rezervy a potrvá veľmi dlhú dobu, kým budem vedieť potenciál nového štýlu využiť naplno. Každopádne si tohto modelu veľmi cením (hoci som si pri jeho stavbe hovoril, že to bude iba ďalšia priemerná rýchlovka).
[ Externí obrázek z nezabezpečeného zdroje ]
A čo bude nasledovať v novom roku?
Samozrejme, množstvo nových modelov.


Dúfam, že ho však nikto nezoberie zle a nebude si myslieť, že je toto celé len akési moje osobné chvastanie sa. To v žiadnom prípade! Bol by som veľmi rád, ak by ste sa pridali ku mne aj vy a podelili sa so svojím skóre a fotkami modelov za tento rok!
Na záver odo mňa ešte raz jedno veľké prianie šťastného nového roka
