Páni, ja viem, že celá modelárčina je pre väčšinu z vás misiou vytvoriť zmenšeninu skutočného tanku, ktorá je REALISTICKÁ a, samozrejme, užiť si pri tom kopec zábavy a relaxu. To úplne v pohode beriem a chápem to. Pre mňa je celé hnanie sa za realističnosťou, zhodou s predlohou a výkriky o "dokonalo reálnej povrchovke" vďačným cieľom výsmechu z mojej strany, pretože NIČ, skrátka NIČ nikdy nikto z nás a ani nikto, kto príde po nás, nespraví REALISTICKÉ. Modelárčenie je výtvarné umenie a umenie je forma sebaprejavenia umelca či interpretácia reality. Nie je to realita samotná, je to interpretácia! To znamená, že je to čisto subjektívna záležitosť. Toto je kritický rozdiel! Dovolím si citovať (myslím) Franza Kafku: "Skutočná skutočnosť je v skutočnosti neskutočná". Tento výrok dokážeme vysvetliť tvrdením, že my ako ľudské bytosti dokážeme vnímať svet (realitu) piatimi zmyslami. To, čo vidíme okolo seba, je naša subjektívna interpretácia reality. Slepý človek má inú interpretáciu reality, tak isto ako človek hluchý. Nie sme oprávnení súdiť, čo je reálne, pretože ani my sami to nedokážeme objektívne identifikovať. Pre blúznivca sú reálne vidiny, ktoré sa mu zjavujú v halucináciách - je to jeho realita. Preto aj modelárčenie je len naším subjektívnym interpretovaním či zobrazením nami vnímanej reality. Túto úvahu nevzťahujem len na môj model T-55, ale na celé modelárčenie. Ak v budúcnosti budem chcieť mať vo vitríne model civilného buldozéru v žltej farbe s bielym pruhom cez kapotu, pôjdem do modelárstva, kúpim si štvrťkový Komatsu od Tamiye, ktorý sa používal v druhej svetovej vojne, a nafarbím ho na žlto s bielym pruhom cez kapotu, pretože k žiadnemu inému plastovému modelu buldozéru sa dostať nedokážem. Ja vidím žltý buldozér s bielym pruhom - to je moja interpretácia skutočnosti. Tam to pre mňa začína a tam to pre mňa aj končí.