Zdravím priaznivcov veľkých rúr.
Keďže „pknotek“ ako sa vyjadril pustil stavbu Tu-128 „k ledu“ viewtopic.php?f=57&t=124453&hilit=Tu+128&start=30 skúsil by som na túto tému nadviazať a podeliť sa o skúsenosti s tými pár nadšencami, ktorí majú tiež tento typ dlhodobo v hľadáčiku. Prečo práve tento najväčší a najťažší stíhač? U mňa je to veľmi dlhodobá záležitosť. Do kategórie „must have“ som ju zaradil už veľmi dávno. Ešte keď som si ako chalan v mestskej knižnici v 60-tych rokoch požičal knihu Eugeniusza Banazczyka „Najrýchlejší ľudia sveta“, ktorá mi dala konskú dávku nadšenia pre prúdové lietadlá. Asi som nebol sám, koho tá kniha silne inšpirovala ku letectvu. Na tú dobu to bola famózna kniha s dobrými fotkami. V českom preklade to myslím malo inú obálku a nebol na nej Tu-128 ako v preklade slovenskom. Takže stačilo zopár desaťročí počkať a niekedy v roku 1997 sa objavil Tu-128 od Amodel ako klasický shortrun so všetkými kladmi a hlavne nedostatkami tejto technológie. Staval som ho ako klasickú krabičku. Plechy od nejakých bulharov sa objavili oveľa neskôr, keď som to mal z väčšej časti hotové, takže už nemali pre mňa zmysel. Digitálne foto som vtedy ešte nemal, takže mám zo stavby len zopár klasických dokumentačných fotiek. Na nich vidno, kde bolo treba hodne tmeliť. Na spodnej časti toho bolo ešte viacej. Veľkým nedostatkom modelu sú kolesá a trysky. Kolesá som po dlhom čase zohnal celkom peké resinové. Trysky na Al-7F v 1/72 vtedy ešte neboli a tak som si inšpirovaný jednou internetovou stavbou ich vyrobil ako u mnohých iných modelov z plastových hranolkov, pásov a plechu. Čo sa týka geometrie modelu je na tom Amodel lepšie ako Trumpeter. Keď sa objavil Trumpeter spočiatku som bol skeptický. Písal som o tom aj vo vyššie uvedenom linku pri stavbe pknoteka. Potom čo sa objavilo množstvo doplnkov som zvážil pre a proti. Rozdielov oproti skutočnému lietadlu je tam ako maku, ale zdali sa mi opraviteľné, tak som do toho šiel. Ale podrobnejšie o tom napíšem neskôr. Musím vybrať nejaké fotky.