Rockwell MBB X-31, 1:32

[lubos1364]

Ďakujem Hansi. Normálne sa červenám.

Prikladám pár informačných fotiek. Jedná sa o segment trupu brzdiacich štítov a jeden segment pred ním. Ten predný má vloženú aj trupovú prepážku. Spojené nasucho.
Povrch dielov budem samozrejme ešte intenzívne brúsiť.

Přílohy

[lubos1364]

Na sucho poskladané. Ešte povlepujem trupové prepážky a môžem začať brúsiť. Véééľa brúsiť...

Přílohy

[Martin Hatala]

Uzasne, proste rozpravka, Bravo!

[Peter DeSnek]

To je prda!

[Potoxon]

Taková stavba by se měla zakázat, to je strašně demotivující, pro normální smrtelníky.
Naprostá paráda, co jsi schopen vytvořit. . Neskutečná práce, jen tiše závidím. Já tohle umět, tak bych si vytvořil svého miláčka Me309 v 1/32. Protože to neumím, tak mám bohužel smůlu.
Držím palce a těším se na další pokračování.

[Raymond Kaňa]

Presne tak, toto by mali bruselskí úradníci rázne zakázať !

[David Lengyel]

To je velká paráda! Vidím to tak, že za pět let bude 3D tiskárna a schopnost 3D modelování povinnou výbavou každého modeláře. Ty možnosti, které technologie nabízí, jsou dechberoucí.

Čistě ze zvědavosti, dal by se takto propracovaný trup vytisknout vcelku? Myslím včetně přepážek apod.

[lubos1364]

Odpoveď nie je taká jednoduchá. Ale áno, v princípe by sa ten trup takto, ako som ho navrhol dal vytlačiť aj v jednom kuse. Má to ale dve zásadné "ale":
1. Muselo by sa to alebo tlačiť na tlačiarni s veľkým tlačovým priestorom, alebo by to muselo byť v menšej mierke (napr 1/48).
2. Muselo by sa to tlačiť na tlačiarni, ktorá tlačí dva rôzne materiály súčasne. Z jedného materiálu by sa tlačil samotný model a z druhého materiálu (rozpustného) by sa súčasne tlačili technologické podpory. Čiste teoreticky by to bolo možné tlačiť s tými podporami z rovnakého materiálu, ako samotný model. Ale potom by sa tie podpory museli odstraňovať mechanicky. To znamená vycvakávanie a brúsenie v často veľmi zle prístupných miestach.

To hovorím o najbežnejšom spôsobe 3D tlače z natavených tlačových strún (tzv.technológia FDM). U pokročilejších tlačových technológií (napr. vytvrdzovanie resinu laserom, tzv. SLA technológia) by v tomto konkrétnom prípade bolo tých podpôr minimum. Možno dokonca žiadne. Ale taká tlačiareň a aj náklady na resin sú výrazne drahšie. Napr. 1kg resinu stojí od 100 EUR vyššie. A 1kg výtlačkov z neho nedostanete ani náhodou.
Ďalšou z možných technológií je natavovanie prášku. Tam by asi tiež neboli potrebné žiadne dodatočné podpory, ale o žiadnej "práškovej" tlačiarni pre hobby použitie som doteraz nepočul. To však neznamená, že neexistuje.

Sám si tiež myslím, že 3D tlač má ako doplnok k nášmu koníčku obrovský potenciál. Či aj budúcnosť, to ukáže čas. Bude ale záležať na výrobcoch, či sa tejto šance chytia a využijú ju. Za posledné 3 roky som totiž nepobadal pokrok v smere, ktorý je pre nás najdôležitejší. A to je presnosť tlače. Výrobcovia síce v propagačných materiáloch radi ohurujú stále nižšími číslami hrúbky tlačenej vrstvy (teda v osi Z). Tá už bežne dosahuje hodnoty nižšie, ako 0,1mm. Ale už "taktne" pomlčia o presnosti v osi X a Y. Tá sa stále pohybuje na hodnotách +/- 0,3mm. To môže kľudne spôsobovať odchýlky 0,6mm. A to je už v našom koníčku fakt dosť. Dá sa s tým samozrejme zmieriť (ja som sa) a potom brúsiť a tmeliť. Ale to už v dnešnej modelárčine nie je obľúbená, ale ani želaná činnosť.

Ideálne by bolo, keby sa biznisu výroby 3D tlačiarní chytilo aj pár výrobcov modelov alebo doplnkov. Tí by totiž chápali potreby modelárov a vedeli by im ušiť takú tlačiareň na mieru. Uvidím, či a čoho sa v budúcnosti sa dočkáme ...

Sorry za dlhé filozofovanie.
Večer skúsim postnúť nejaké fotky z drobného pokroku.

[David Lengyel]

Moc děkuji za osvětu :) Až teď jsem si všiml, v jakém měřítku to vlastně stavíš. Držím palce a budu nadále bedlivě sledovat ;)

[priskac]

Trochu pridam moje skusenosti. V praci mame SLA tlaciaren a nedalo mi to vyskusat ze co to dokaze. Tak som si rychlo urobil model celneho kolesa motoru pre Phantoma v mierke 1/72. Ten priemer ma skutocny motor cca 1 meter, takze v 1/72 nieco okolo 13.9mm. Je to modelovane ako jeden celok s tym ze medzi obeznym kolesom a tymi 8mimi podperami som nechal nejaku medzeru. Tlacene je to v maximalnej kvalite, vytlacok musis nasledne najprv hodit do liehu a potom aspon 1 hodinu (cim viac, tym lepsie) to dat pod UV aby sa vytvrdil plast (ked to neurobis tak je to take gumove a lepi sa to - pekne vidiet daktilky). Podpery som pouzil. Model som len prestriekal surfacerom. Cas tlacenia asi 4 hodiny. Casove je uplne jedno ci tlacis jeden alebo 10 modelov naraz, vypaluje to laser a po kazdom cykle (vrstve) to chvilu akoby tvrdlo.

Minule sme skusali este tlacit akoby model plechoveho dielu, pri hrubke 0.3 mm to uz zacalo byt take priesvitne, a celkom ohybne. Cena sedi ako pisal Lubos. Na toto tu padlo asi 5ml resinu, cize okolo 50 centov +-.

Treba sa s tym trocha pohrat ze ako umiestnis model, pretoze tie tlaciarne maju v kazdej osi ine rozlisenie, ta nasa ma od 25 do 100 mikronov (0.025 - 0.1 mm). Oblast tlacenia je 145x145x175 mm. Zatial co je trochu limitujuce je cena. Treba pocitat ze zakladna vybava stoji nieco okolo 4000 eur... (+ kazda 2litrova napln resinu je za 200 eur)

Ale myslim si ze to ma buducnost. Mam v plane urobit podobny model z 3D tlaciarne ako robi Lubos, ale v mierke 1/72. Plan je taky, ze ked bude hotovy a vytlaceny 3D model tak by som to chcel hodit do resinu, aspon par kopii. (Teda pokial by sa nasiel niekto kdo mi to hodi do resinu)

Lubos, chcem sa Ta opytat, panelaz alebo nitovanie robis priamo v 3D alebo nasledne az na vytlacenom modely? Pytam sa preto ze ma ta kvalita akou dokazem tlacit trochu laka k tomu aby som urobil panelaz a mozno aj nitovanie uz priamo na 3D modely. Dokazem robit minimalne 0.14mm siroke nity - co je v podstate rovnaky minimalny rozmer aky daju urobit pri leptoch (pri leptoch je to tusim hrubka plechu - a kedze sa pouziva najtensi tusim 0.12mm, takze hrubka nitov je 0.12mm). Dik

Přílohy

[lubos1364]

Priskac: Všetky povrchové detaily, ako rytie a nitovanie robím ručne na už vytlačených a mierne opracovaných výtlačkoch. Moja tlačiareň neumožňuje také jemné detaily. Ale SLA tlačiarne by aspoň niektoré z takýchto detailov už zvládnuť mohli. Akú tlačiareň používaš Ty? Formlabs Form 2 ? Alebo nejakú inú? Prezraď prosím.

Trošičku som pokročil. Vytlačil som kýlovku a smerovku. Aby som nemusel povrch intenzívne brúsiť, vymyslel som si novú technológiu. Výtlačok som olaminoval plastovou doštičkou hrúbky 0,25mm. Dá sa to ale použiť len pri "plošne jednoduchých" dieloch. Dobrá pomoc pri smerovke, výškovke (nie u tohto modelu ), kanárdoch, a pod. U plôch, ktoré sa výrazne ohýbajú vo viacerých smeroch sa to požiť nedá. Takže u väčšiny dielov modelu budem musieť povrch stále intenzívne brúsiť a leštiť.

No a ručne som vyrobil to, čo sa na motore nachádza pred prvým stupňom kompresora (stator ?). Neviem, ako sa to volá. Poradí niekto?
Nie je to bohvieaká kvalita. Na toto by určite bola lepšia tá Priskacova tlačiareň. Ale v tom sacom kanály to bude tak hlboko, že tom tam budem skôr tušiť, ako vidieť. Takže pre mňa v pohode .

Přílohy

[lubos1364]

Tak sacák aj s "čelom" motora je vlepený. Pri pohľade do vnútra sacieho kanálu je vidno niečo, čo vyzerá ako predok motora General Electric F404. Takže pohoda . Chcel som to aj odfotiť, ale nedarilo sa mi to. Ale nevadí, som spokojný.

Přílohy

[Martin Hatala]

Toto je lepsie nez David Copperfield , pretvorit plan, na skutocnost je velmi inspirujuce. Uz sa tesim, na dalsi update.
Ahoj
M.

[priskac]

Lubos: mas pravdu, pouzivam Formlabs Form2. Dovolim si napisat trocha mojich poznatkov. (Lubos ospravedlnujem sa ze Ti asi zasier...plnam tvoj strom o stavbe X-31cky, asi by to chcelo mozno urobit nejaku rubriku do Jak na to)

Mi to nedalo a vyskusal som urobit pokusny model s rytim a nitovanim. Kedze mam v plane urobit F-8J Crusadera a podarilo sa mi zohnat Overtrees Eduardackeho (Hasegawa) F-8E v mierke 1/48 tak som sa rozhodol pre prestavbu. (Viem ze existuje F-8J od Hasegawy priamo, ale uz je celkom tazko zohnatelny). Hlavnym rozdielom medzi F-8E a F-8J boli delene sloty, ECM antena a zvacsene vyskovky (tych zmien bolo viacej, ale toto su tie najvacsie. Sloty nieje problem (budem stavat masinu s cistym kridlom, takze to delenie urobim rydlom), ECM antena na verziu J je aj vo verzii E, problem su tie vyskovky. Hladal som na nete data o nich a na stranke http://tailspintopics.blogspot.se/2009/ ... tions.html som nasiel relativne jednoduchy vykres. Problem bol zistit profil kridla, tak som napisal majitelovi toho blogu (mimochodom je to autor viacerych publikacii Naval Fighters) a Tommy mi asi v priebehu 3 hodin odpisal s presnymi profilmy. Tie som si nasiel na nete a pustil som sa do modelovania. Modeloval som v Rhine + nieco v NX. Delenie panelov som nasiel na vykrese v Naval Fighters. Po nakresleni v Rhine som s tym isiel do prace a hura tlacit. Tlac trvala asi 8 hodin (pocuvat ten zvuk 8 hodin je za trest), nieco okolo 2500 vrstiev, padlo na to asi 5.17ml resinu (samotne kridlo malo asi 3.2ml). Cas tlace nieje nijak zavisly na tom ci sa tlaci jedno, alebo obe kridla, je to dane ze po kazdej vrstve to musi trocha pockat kym ta vrstva zatvrdne)

A teraz:
- nity aj panelaz sa da tlacit na Form2, jemnost tlace je 25 mikronov (0.025mm)
- ja som tam nity nasekal ako Bata cvicky, budem musiet trocha zvacsit ako medzeru medzi nitmi (tym padom zmensit pocet nitov), tak aj medzeru medzi panelazou a linkou nitov
- odtokova hrana ma 0.15mm, co si myslim ze je celkom akceptovatelne
- nity maju priemer 0.2mm, asi ich bude trosicku zvacsit, a hlbka je rovnako 0.2mm - tiez ju bude trocha zvacsit
- panelaz ma hrubku 0.2mm, hlbku 0.1mm. Na rozdiel od nitov ma polkruhovy prierez. Tu to bude treba asi zmenit na hranaty prierez, sirku by som nechal hlbku zvacsit aspon na 0.2mm
- pokusal som sa dat podpery pre tlac do plochy kridla - moja blbost, radsej dat trocha extra materialu mimo a na ten material urobit podpery vo FormLab-e. Kedze je ta odtokovka taka tenka (az priesvitna) tak sa mi ju podarilo samozrejme pri odstranovani podpery odlomit (nastastie to bol pokusny model), rovnako tie podpery ktore su na kridle sa celkom radi vylamuju, ten material je krehky.
- krajna hrana kridla (koncovy obluk) ma hrubku 0.25 mm (v reale zvacsene 48x by to malo asi 12mm, co mi pride asi trocha malo, cize budem musiet zhrubit kridlo - prvykrat budem musiet pridat material aby to vyzeralo uveritelne )
- pri tlaci sa okolo nitov aj panelaze vytvorila taka mikropozitivna vrstva (da sa vidiet na fotkach). Stacilo trocha prebrusit a prelestit (robota na minutu)
- cap kridla budem musiet natocit o 5.417°rovnako ako to je na realnej masine (kridlo ma pozitivne vzopatie)

Vsetky fotky su raw, neupravovane a z toho ako to vyslo z tlaciarne. Ten povrch si myslim ze je pouzitelny (mam na mysli raster po tlaci).

Lubos: vsimol som si ze je velmi viditelny raster tlace. Skusal si otocit diel pri tlaceni? Takto ako to mas, tak to vyzera ze pri tlaceni si mal tu smerovku na plocho. Skus ju natocit tak ako to mam ja, ci to nebude lepsie...

Lubos uz slubujem ze Ti to tu nebudem zaplnat

Přílohy

Hrubka hrany (koncovy obluk) je 0.25 mm

Okolo nitov a panelaze je vydno pozitivna vrstva. Po lahkom prebruseni zmyzla

Render 3D modelu

[komisař]

Pro mne je velice zajímavé sledovat, jak si 3D modelování a 3D tisk razí cestu do "klasické" modelařiny. Ještě jednou - velice zajímavé!