Diskusní fórum modelářů

MiG-23MF ev.č. 146 bol dodaný s prvou skupinou v júni 1979.
SO v FWD prevedená v období júl 1989 až máj 1990.
Po návrate z SO dostala 146-ka emblémy 28.PLM/IIE (II. eskadra-variant B), II. letky a jej 2. roja.
V ďalšom priebehu služby bolo domaľované biele lemovanie trupových čísiel, úzky tmavomodrý pruh okolo trupu ihneď za radomom a neskôr červený pruh okolo trupu na úrovni 28. trupovej prepážky.
Na Air Show Poznań-Ławica v auguste 1991 bola vystavená ako statický exponát. Nápis pripomínajúci účasť 146-ky na tejto Air Show bol nastreknutý pod emblémami pluku na oboch stranách.

Posledný let bol vykonaný v apríli 1996.
Zo služby bol oficiálne vyradený ku dňu 22.12.1997.
Stroj je vystavený ako exponát súkromnej zbierky v meste Swadzim Poľsko.

MiG-23MF ev.č. 117 bol dodaný s poslednou (ôsmou) skupinou v septembri 1982.
Začiatkom roka 1990 dostal emblémy 28.PLM/IIE (II. eskadra-variant B), II. letky a jej 3. roja.

SO vo WSL-3 Deblin prevedená v období júl 1993 až august 1994.
Posledný let bol vykonaný v septembri 1999.
Zo služby bol oficiálne vyradený ku dňu 20.11.2000.
V súčasnosti má „fejkovú“ kamufláž a je vystavený vo vonkajšej expozícii Muzeum Sil Powietrznych, Deblin Poľsko.

MiG-23MF ev.č. 122 bol dodaný s prvou skupinou v júni 1979.
SO v ARZ Čugujev prevedená v období jún 1990 až júl 1991.
Po návrate z SO dostala 122-ka emblémy 28.PLM/IIE (II. eskadra-variant B), II. letky a jej 3. roja.

V ďalšom priebehu služby bolo domaľované biele lemovanie trupových čísiel, úzky žltý pruh okolo trupu ihneď za radomom, žlté pruhy na vstupných otvoroch nasávacích kanálov a na odtokovej hrane smerového kormidla.
Posledný let bol vykonaný v marci 1996.

V lete 1997 boli zamaľované všetky emblémy. Tiež boli premaľované šachovnice výsostného označenia.
Zo služby bol oficiálne vyradený ku dňu 22.12.1997.
V súčasnosti je vystavený v mestečku Besko pri Krosne Poľsko.

MiG-23MF ev.č. 149 bol dodaný s druhou skupinou v júni 1979.
SO v FWD prevedená v období november 1989 až september 1990.

Krátko po návrate z SO dostala 149-ka emblémy 28.PLM/IIE (II. eskadra-variant B), II. letky a jej 4. roja.
V ďalšom priebehu služby bolo postupne domaľované biele lemovanie trupových čísiel, úzky biely pruh okolo trupu ihneď za radomom, červený pruh okolo trupu na úrovni 28. trupovej prepážky a plochy pred kabínou dostali čierny náter proti oslneniu. Neskôr pribudli biele 1000-ky na trupe za radomom a kýle pred výsostným znakom z oboch strán, označujúce dosiahnutie uvedeného náletu hodín.

Posledný let bol vykonaný v septembri 1997.
Zo služby bol oficiálne vyradený ku dňu 28.10.1998.
Stroj je vystavený ako exponát súkromnej zbierky v meste Buk-Babimost Poľsko.

MiG-23MF ev.č. 001 bol dodaný s piatou skupinou v septembri 1981.
SO vo WSL-3 Deblin prevedená v období august 1992 až november 1993.
V septembri 1997 dostala 001-ka na ľavú stranu oficiálne znaky 28. PLM a I. eskadry. Samolepka so znakom 28. PLM na nasávacích kanáloch bola rýchlo zničená.

Posledný let bol vykonaný v auguste 1998.
Zo služby bol oficiálne vyradený ku dňu 12.6.2001.
Stroj je vystavený ako exponát súkromnej zbierky v obci Garczegorze Poľsko.

MiG-23UB ev.č. 845 bol dodaný s prvou skupinou v júni 1979 v päťfarebnej kamuflážnej schéme.
Prvá SO v FWD prevedená v období február 1987 až január 1988.
V lete 1991 dostala na obe strany emblémy 28.PLM/IE a I. letky.
Druhá SO vo WSL-3 Deblin prevedená v období marec 1993 až marec 1994.
V septembri 1997 dostala 845-ka na ľavú stranu oficiálne znaky 28. PLM a II. eskadry. Samolepka so znakom 28. PLM na nasávacích kanáloch bola rýchlo zničená.

Posledný let bol vykonaný v septembri 1999.
Bol predaný do USA spoločnosti Flogger Town Inc. kde od roku 2004 lietal s registráciou N845MG.

Forțele Aeriene Române
Rumunskému vojenskému letectvu bolo dodaných 36 kusov MiG-23MF. Stroje z výrobných sérií č. 118, 121, 125, 126, 135, 142, 144 a 155 boli dodané v šiestich skupinách. Dodávky prebiehali od júla 1979 do októbra 1982. Ako prvá bola nimi vyzbrojená 1. letka elitného stíhacieho pluku Regimentul 57 Aviaţie Vânătoare Interceptare (57 Av.V.I.). Pluk operoval zo základne Mihail Kogălniceanu - Konstanca pri pobreží Čierneho mora na východe krajiny. Druhou jednotkou ktorá dostala do svojej výzbroje stroje MiG-23MF bola 1. letka stíhacieho pluku Regimentul 93 Aviaţie Vânătoare Interceptare (93 Av.V.I.) ktorý pôsobil zo základne Giarmata pri Temešvári pri západnej hranici s Maďarskom. Po skončení dodávok mali oba pluky po 18 kusov MF-iek. V roku 1983 bola v Konstanci z „nadpočetných“ strojov sformovaná 2. letka 57 Av.V.I.
Počas služby boli zničené tri MF-ky (dve havárie a jedna katastrofa).
Operačná služba tohto typu v Rumunsku sa skončila v priebehu roka 2000. Posledný let typu MiG-23 (2xMF + 1xUB) v Rumunsku bol vykonaný v septembri 2001 na airshow ROIAS 2001.

Sovietske – fabrické kamufláže:
Rumunské MiG-23MF boli dodávané z výrobného závodu „Znamja truda“ pri Moskve. Kamuflážny náter na všetkých plochách tvorila svetlošedá FS 36375 (originálne sovietske označenie farby AS-1115).
Výsostné znaky na šiestich pozíciách, na kýloch a pohyblivých častiach krídla. V rokoch 1979 až 1984 boli výsostným označením červené hviezdy s bielo-modrým lemom, v strede hviezdy rumunský žlto-modrý „terč“. Od augusta 1984 hviezdy zamaľované a nahradené kotúčovými znakmi vo farbách trikolóry rumunskej zástavy. Hviezdy na krídlach orientované tak, že horné cípy hviezd boli rovnobežné s osou trupu pri nastavení krídiel na uhol 18° (maximálne otvorené).
Evidenčné/trupové čísla červené s bielym lemom, pri parkovaní stroja rovnobežné s terénom (voči vodorovnej osi trupu pootočené o cca 4°). Umiestnené na bokoch pilotnej kabíny. Boli zložené z posledných troch číslic výrobného čísla a boli nastreknuté cez šablóny po dodaní k jednotke.

Rumunské – TDP 57. FR kamufláže:
V technických dielňach 57. stíhacieho pluku bolo v roku 1984 postupne zakamuflovaných osem jednosicov (201, 203, 207, 222, 224, 225, 406 a 926) a jeden dvojsic (182). Všetky sa zúčastnili leteckej prehliadky konanej v Konstanci pri príležitosti osláv Národného dňa v auguste 1984. Prehliadky sa zúčastnila skupina dvanástich MiG-23 od 57 Av.V.I. ktoré prelietavali v malej výške v trojčlenných rojoch nasledované formáciou vtedy nových bitevníkov IAR-93 Vultur rumunskej výroby. Dvadsaťtrojky 57 Av.V.I. dostali rovnakú kamufláž ako IAR-93.
Spodné plochy boli nastriekané odtieňom FS 35450 (bledomodrá). Horné plochy vrátane dielektrických panelov a radomu boli nastriekané podkladovou FS 34087 (olivovozelená) na ktorú boli nastreknuté škvrny FS 30219 (svetlohnedá). Rumunské 23-ky boli parkované “pod širákom“. Dlhodobým pôsobením slnečného žiarenia sa svetlohnedá farba zmenila na svetlú žltozelenú.
Tieto stroje ako prvé niesli aj nové kotúčové znaky. Výsostné znaky na šiestich pozíciách, na kýloch a pohyblivých častiach krídla zhora aj zdola.
Evidenčné/trupové čísla biele s červeným lemom, pri parkovaní stroja rovnobežné s terénom (voči vodorovnej osi trupu pootočené o cca 4°). Umiestnené na bokoch pilotnej kabíny. Boli zložené z posledných troch číslic výrobného čísla a boli maľované ručne. Použitý bol štandardný font číslic používaný v tej dobe na stíhačkách Rumunského vojenského letectva.

Sovietske – ARZ Čugujev kamufláže:
Na siedmich strojoch (174, 175, 190, 192, 193, 194 a 195) prevedená stredná oprava v leteckom opravárenskom závode ARZ Čugujev (dnes Ukrajina). Z Čugujeva sa vracali v kamuflážnej schéme tvorenej piatimi farbami. Spodné plochy boli nastriekané odtieňom FS 35622 (bledomodrá). Na horných plochách boli nastriekané kamuflážne polia z farieb FS 30045 (tmavohnedá), FS 32536 (svetlohnedá), FS 34102 (tmavozelená) a FS 34258 (svetlozelená).
Kotúčové výsostné znaky na šiestich pozíciách, na kýloch a pohyblivých častiach krídla zhora aj zdola.
Po návrate z Čugujeva tvorili evidenčné/trupové čísla iba biele „kontúry“ v hranatom fonte VVS s mostíkmi nastreknuté cez šablóny (bežná prax VVS, kontúry sa vyplnili príslušnou farbou až po dodaní k jednotke). Pri parkovaní stroja čísla rovnobežné s terénom (voči vodorovnej osi trupu pootočené o cca 4°). Umiestnené na bokoch pilotnej kabíny. Boli zložené z posledných troch číslic výrobného čísla. Po príchode k jednotke technici ručne zamaľovali mostíky „kontúry“/lemovani bielou a domaľovali červenú výplň čísiel.

Bulharské – TEREM kamufláže:
V prvej polovici 90-tych rokov bola na devätnástich rumunských MF-kách (plus 5x MiG-23UB) prevedená stredná oprava v leteckom opravárenskom závode TEREM Georgija Benkovského v Plovdive - Bulharsko. Tieto stroje dostali pri oprave aj nový kamuflážny náter prevedený v dvoch variantoch.
Variant A – použitý na 4x MiG-23MF ev.č. 196, 197, 198 a 197. Spodné plochy boli nastriekané odtieňom FS 35526 (svetlomodrá). Na horných plochách boli nastriekané kamuflážne polia z farieb FS 34096 (tmavozelená) a FS 30111 (čokoládovohnedá).
Rozloženie kamuflážnych polí na všetkých strojoch podľa jedného kamuflážneho vzoru avšak s výraznými tvarovými odchýlkami.
Kotúčové výsostné znaky na šiestich pozíciách, na kýloch a pohyblivých častiach krídla zhora aj zdola.
Evidenčné/trupové čísla červené trojmiestne s bielym lemom, pri parkovaní stroja rovnobežné s terénom (voči vodorovnej osi trupu pootočené o cca 4°). Čísla boli nastreknuté už v Plovdive oblým „Maďarským“ fontom.
Variant B – použitý na 15x MiG-23MF (+ 5x UB) ev.č. 201, 203, 205, 222-225, 240-243, 246, 247, 926 a 927. Spodné plochy boli nastriekané odtieňom FS 35526 (svetlomodrá). Horné plochy boli nastriekané podkladovou FS 34096 (tmavozelená), na ktorú boli nastreknuté škvrny alebo úzke pásy FS 33303 (piesková). Škvrny boli nastreknuté v štýle kožušiny leoparda, úzke pásy v štýle kožušiny tigra.
Kotúčové výsostné znaky na šiestich pozíciách, na kýloch a pohyblivých častiach krídla zhora aj zdola.
Evidenčné/trupové čísla biele trojmiestne s červeným lemom lemom, pri parkovaní stroja rovnobežné s terénom (voči vodorovnej osi trupu pootočené o cca 4°). Červený lem pomerne rýchlo „zmizol“ (pravdepodobne bola použitá nekvalitná farba). Čísla v hranatom fonte maľovali technici po príchode stroja k jednotke ručne.

MiG-23MF ev.č. 201 bol dodaný so štvrtou skupinou v decembri 1981.
Počas celej služby lietal v zostave 1. letky 57 Av.V.I v Mihail Kogălniceanu.

V auguste 1984 dostal v technických dielňach pluku novú kamufláž a nové výsostné znaky. Evidenčné/trupové čísla biele s červeným lemom lemom.

SO v TEREM Plovdiv prevedená v prvej polovici 90-tych rokov.
201-ka bola bola zničená pri leteckej katastrofe v máji 1999

MiG-23MF ev.č. 175 bol dodaný s druhou skupinou v decembri 1981.
Počas celej služby lietal v zostave 1. letky 93 Av.V.I v Giarmata.

SO v ARZ Čugujev prevedená začiatkom 90-tych rokov minulého storočia.

Biele „kontúry“ evidenčného čísla neboli do konca prevádzky 175-ky vyplnené farbou (rovnako ako ev.č. 174).
Letová služba ukončená v polovici roka 2000.

MiG-23MF ev.č. 193 bol dodaný s treťou skupinou vo februári 1980.
Počas celej služby lietal v zostave 1. letky 93 Av.V.I v Giarmata.

SO v ARZ Čugujev prevedená začiatkom 90-tych rokov minulého storočia.

Letová služba ukončená v polovici roka 2000.

MiG-23MF ev.č. 199 bol dodaný s treťou skupinou vo februári 1980.
Počas celej služby lietal v zostave 1. letky 93 Av.V.I v Giarmata.

SO v TEREM Plovdiv prevedená v prvej polovici 90-tych rokov. Kamufláž vo variante „A“, evidenčné čísla boli nastreknuté už v Plovdive oblým „Maďarským“ fontom.

Letová služba ukončená v polovici roka 2000.

MiG-23MF ev.č. 205 bol dodaný so štvrtou skupinou v decembri 1981.
Počas celej služby lietal v zostave 1. letky 57 Av.V.I v Mihail Kogălniceanu.

V auguste 1984 dostal v technických dielňach pluku novú kamufláž a nové výsostné znaky.

SO v TEREM Plovdiv prevedená v prvej polovici 90-tych rokov. Kamufláž vo variante „B“ s minimálnym množstvom škvŕn. Zvláštnosťou je aplikácia „bulharských“ trojuholníkov s MRN (Military Register Number) na oboch stranách pred šachtami hlavného podvozku.
205-ka spoločne s MF-kou ev.č. 203 a UB-čkom ev.č. 137 vykonali v septembri 2001 posledný let typu MiG-23 v Rumunsku na airshow ROIAS 2001.

Военно-воздушные силы СССР / ВВС СССР
Войскa противовоздушной обороны CCCP / ПВО CCCP
Verziu MiG-23M Izdelie 23-11M vyrábali v Moskovskom leteckom závode №30 „Znamja truda“ v rokoch 1972 až 1978. Sovietskemu letectvu bolo dodaných 1353 strojov tohto typu, tiež bolo dodaných aj 47 strojov typu MiG-23MF. Tvorili výzbroj 29 stíhacích plukov VVS, 31 stíhacích plukov Letectva PVO ZSSR a tiež lietali v školských plukoch. Na prelome 70-tych a 80-tych rokov ich v niektorých jednotkách nahradili modernejšie verzie dvadsaťtrojok, MiG-23MLA a MiG-23P.

Fabrická kamufláž:
MiG-23M boli dodávané z výrobného závodu v kamufláži tvorenej na všetkých plochách svetlošedou farbou FS 36375 (originálne sovietske označenie farby AS-1115).
Výsostné znaky na šiestich pozíciách, na kýloch a pohyblivých častiach krídla zhora aj zdola. Na kýloch väčšie hviezdy. Hviezdy na krídlach menšie orientované tak, že horné cípy hviezd boli rovnobežné s osou trupu pri nastavení krídiel na uhol 18° (maximálne otvorené).
Trupové /bortové čísla, pri parkovaní stroja rovnobežné s terénom (voči vodorovnej osi trupu pootočené o cca 4°). Umiestnené na bokoch pilotnej kabíny. Čísla vo farbe pluku (červené, modré, žlté a biele) s čiernym alebo neskôr s bielym lemom.

TEČ/SMG a ARZ kamufláže:
Koncom 70-tych rokov začali prichádzať z výrobného závodu k stíhacím plukom nové MiG-23MLA s fabrickými kamuflážami z piatich farieb (pre MiG-23 bolo vypracovaných štyridsať fabrických kamuflážnych vzorov). V tomto období sa začali prekamuflovávať aj MiG-23M. Nové viacfarebné kamufláže dostávali M-ky buď priamo v útvaroch, alebo pri generálkach v opravárskych závodoch (»АРЗ« ; Aвиационный ремонтный завод). V útvaroch bola kamufláž zhotovovaná na Technicko-prevádzkovom oddelení zámočnícko-mechanickou skupinou (»ТЭЧ - гр. СМГ « ; Технико-Эксплуатационная Часть - слесарно-механическая группа).
Velenie síce vypracovalo pre útvary a opravárenské závody príručku s predpísanými kamuflážnymi vzormi, ale „ľudová tvorivosť“ v tomto prípade vyhrala na celej čiare a kamufláže boli podľa tejto príručky zrealizované iba vo veľmi ojedinelých prípadoch. S istou dávkou nadsádzky možno povedať, že akúkoľvek kamufláž (samozrejme v rámci istých pravidiel) dáte na svoj model MiG-23M, je veľká pravdepodobnosť že niektorý stroj v takejto kamufláži skutočne lietal. Spôsob, ako kamuflovanie prebiehalo v praxi, vtipnou formou popísal pán Boris Ryčilo vo svojom článku „História prevádzky MiG-23M v 35. IAP“ ktorý bol uverejnený v časopise Mir Aviacii 2003-01.
Kamuflážne schémy boli tvorené tromi až šiestimi farbami. Spodné plochy boli nastriekané rôznymi odtieňmi svetlošedej a šedomodrej. Na horných plochách boli nastriekané kamuflážne polia z rôznych odtieňov tmavohnedej, svetlohnedej, pieskovej, tmavozelenej a svetlozelenej farby.
Výsostné znaky na šiestich pozíciách, na kýloch a pohyblivých častiach krídla zhora aj zdola. Na kýloch hviezdy menšieho rozmeru. Hviezdy na krídlach orientované tak, že horné cípy hviezd boli rovnobežné s osou trupu pri nastavení krídiel na uhol 18° (maximálne otvorené).
Trupové /bortové čísla, pri parkovaní stroja rovnobežné s terénom (voči vodorovnej osi trupu pootočené o cca 4°). Umiestnené na bokoch pilotnej kabíny. Čísla vo farbe pluku (červené, modré, žlté a biele) v bojových útvaroch s bielym lemom, čierny lem fotograficky doložený len v školských plukoch. Niektoré pluky používali prevedenie bortu „konturnyj“, kde číslice tvoril iba biely lem.

Emblémy
Na niektorých strojoch sa počas služby objavil symbol „Otličnyj samolet“ označujúci stroj prevádzkovaný dlhodobo bez závad. Tento symbol bol umiestnený vo väčšine prípadov na oboch stranách trupu ihneď za radomom.
Gardové stíhacie pluky používali na svojich strojoch symbol „Gvardija“ iba v ojedinelých prípadoch.

MiG-23M bort «08» červený s čiernym lemovaním.
Lietal v zostave 22. Gv.IAP (gardový stíhací letecký pluk) zo základne Centraľnaja Uglovaja pri Vladivostoku na Ďalekom východe.
Typ MiG-23M tvoril výzbroj 22. Gv.IAP v rokoch 1976 až 1991.
Tri červené hviezdy pod štítkom krytu kabíny na ľavej strane trupu symbolizujú zostrely vzdušných cieľov pri cvičných streľbách.

MiG-23M bort «63» červený s čiernym lemovaním.
Bol vo výzbroji 31. Gv.IAP ktorý lietal zo základne Falkenberg v NDR.
Tento stíhací pluk patril do zostavy 6. Gv.IAD 16. LA GSVG (ГCBГ – Skupina sovietskych vojsk v Nemecku).
Typ MiG-23M tvoril výzbroj 31. Gv.IAP v rokoch 1974 až 1989.
Na oboch stranách trupu ihneď za radomom niesol emblém „Otličnyj samolet“.