Díval jsem se na plán lodi gladiateur od helleru a vubec jsem nemohl vykoumat jakou barvou natřít jaký díl. Jen na konci je jak natřít trup a to je vše. Pak jsem tam našel seznam asi 50 barev ale v plánku třeba u lepení děl vubec neni zakresleno jakou barvu použít. Je tady někdo kdo má stejný problém? Ptám se kvuli tomu že gladiateur bych chtěl časem slepit a ten návod mě dost zaráží.
Plány od helleru
Příspěvků: 2
• Stránka 1 z 1
Plány od helleru
od lada147 » 19 srp 2016, 18:18
- lada147
- Příspěvky: 13
- Registrován: 30 čer 2016, 19:03
Re: Plány od helleru
od Gladiator » 07 kvě 2021, 20:29
POZOR, POZOR POZOR !!! Dnes, dňa 7.5.2021 som urobil fantastický objav. Loď Le Gladiateur od spoločnosti Heller skutočne existovala - je to historicky doložené. Dopatral som sa k tomu po asi 14 rokoch pátrania. Takže od začiatku. V roku 2000 keď som končil vysokoškolské študiom, sme s kamošmi s ročníka s pivom v ruke rozmýšľali a každý sa vyjadril k téme čo bude robiť po ukončení školy. Ja som sa vyjadril, že potrebujem cca. 2 -3 mesačný oddych, takže sa zapíšem na urad práce, kúpim si veľký model plastikovej plachetnice a keď ju dokončím, začnem si hľadať prácu. Po skončení školy som si to splnil, no kedže neboli peniažky na veľký model, kupil som si malý, dokončil a kúpil ďalší malý model ...Tak som sa dostal k modelovaniu vojnových plachetníc. V roku 2003 som objavil nádherný model radovej vojnovej plachetnice Le Gladiateur. Kedže som bol zamestnaný od roku 2000 a nadšený filmom Gladiator, hneď som si model kúpil a začal skladať. V roku 2005 som sa osamostatnil, prarabal som čerstvo kupený byt a tak loď musela na dokončenie počkať. Podarilo sa mi tento model dokončiť v januári 2007, zučastnil som sa s ním súťaže PLASTIC SESION 2007 v meste Poprad a získal s týmto modelom 2. miesto v súťaži PREŠOV MODEL SHOW 2007. S modelom som sa ešte zučastnil niekoľkých súťaži , no od lodných modelárov som počul len pohrdaniena na loď Le Gladiateur, podľa ktorých je model síce veľmi pekný, akási pekná zlatanina skutočnej lodi Royal Louis doplnená o nerealne vysokú zadnú nadstavbu a nadhernú zadnú galériu, ktorá síce vyzerá úžasne, no loď by bola nestabilná, zadná časť príliš vysoká a kedže neexistuje žiadny historický zapis o existencii lodi s názvom Le Gladiateur, loď je výmysel jeho výrobcu a v skutočnosti nikdy neexistovala a preto ju nestavajú, pretože oni stavajú len skutočné historické modely plachetníc a neexistujúci výmysel oni nikdy stavať nebudú a čudujú sa všetkým, čo tak urobia, prečo svoju energiu neinvestujú do lodí ktoré skutočne existovali. Do vtedy som po historii lodí nikdy nepátral, Le Gladiator som si kúpil kvôli jeho vymimočnej kráse, no slová modelárov sa ma dotkli, neveril som, aby výrobca tak nádherných realistických modelov vojnových plachetní s dlhoročnou tradíciou by si historiu lodi jednoducho vymyslel, napísal ju na krabicu a predával. Roky mi vŕtalo v hlave, že loď Le Gladiator podľa historii na krabici bojovala v Americkej vojne za nezávislosť v rokoch 1781 a 1782 a pri tom vyrerá ako loď z konca 17 storočia maximalne z polovice 18 storočia. Začnúc študovať francuzku pomoc v americkej vojne za nezávislosť som sa dočítal to, čo funguje do dnes, že veľmoc svojich spojencov zasobuje zastaralými zbraňami - francúzi američanou podporili zastaralými loďami. Pozerajúc na loď Le Gladiator, jej archaický vzhĺad - vysoká zadna nádstavba na konci 18 storočia začala dávať zmysel. A tak som po jej historii aktívne pátral a dnes 7.5.2021 som sa dopatral pravdy.
Loď LE GLADIATOR skutočne historicky existovala. Neviem prečo ju spoločnosť heller pomenovale názvom Gladiator / aj keď to vystihuje podstatu jej skutočného mena / a už vôbec netuším prečo pre názov lode uvádza aj alternatívu - French ship Indomptable ( "Indomitable") 1789, ktorá s touto loďou nemá nič spoločné. Skutočný a historický doložený názov lode je :
French ship Guerrier (1753) - v preklade "Bojovník"
Týmto článkom chcem očistiť pošpinené renomé tejto nádhernej lode - chybne pomenovanej výrobcom LE GLADIATEUR, ktorá na mori bojovala 45 rokov a svoju vinimočnú vojnovú karieru ukončila v čele flotily v slávnej bitke proti admirálovi Nelsonovi. Loď ktorú sa neoplatí stavať lebo vraj neexistovala. Tu je celá jej historiá.
Guerrier 74 (zahájen 7. září 1753 v Toulonu, navržený Jacquesem-Lucem Coulombem, dokončen Josephem Marie Blaise Coulombem ) - zajat Brity v Toulonu v srpnu 1793, převzat tam Francouzi v prosinci 1793, zajat a spálen Brity v bitvě u Nilu v srpnu 1798.
Takže bola postavená v roku 1753, o 28 rokov neskôr, čo je na drevenú plachetnicu veľmi dlhá doba, v roku 1771 a 1772 bojovala v Americkej vojne za nezávislosť a ukončila svoju výnimočne dlhú vojnovú karieru v roku 1798. Takže na mori bojovala celých 45 rokov. Obdivuhodné.
Pozerajúc na mapu Bitky na Nile v roku 1798 na moje veľké prekvapenie je v čele flotily, loď ktorá je na mori už 45 rokov ? Výnimočné.
Tak takúto vynimočnú loď sa neoplatí stavať ???????????????????????????????????????????????????????????????????????????????????????????????
Ale po poriadku. Tu su historické dôkazi o tom, že hovoríme o tej istej lodi. Podotýkam, že nie som odborník na historické vojnové lode, to či model lode Le Gladiateur zodpovedá tvarom skutočnej lodi Guerrier a ktoré jej obdobie z jej 45 ročného bojového nasadenia zachytáva nech posúdi niekto iný. Ja len chcem a dole to dokazujem, že loď chybne nazvaná Le Gladiator o ktorej nič nenájdete je v skutočnosti loď Guerrier, ktorá existovala a dole to dokazujem :
Heller na krabici lode Le Gladiator uvádza :
Bylo to v roce 1777, kdy Gladiateur podnikl první cestu do Ameriky. Byla součástí flotily, která přepravila markýze de La Fayette a jeho společníky za pomoci „povstalců“ George Washingtona. Gladiateurova druhá cesta začala v Toulonu 18. dubna 1778, kdy na příkaz viceadmirála d'Estaing odplula s Protecteur a 11 dalšími plavidly. Gladiateur se dostal na třetí a poslední cestu do Ameriky v srpnu 1781 a nesl francouzské dobrovolnické posily, které se měly podílet na vítězství markýze de Rochambeau v Yorktownu 19. října 1781. Gladiateur byl vyřazen z provozu ve Filadelfii v dubnu 1, 1782.
Vybral som si druhu vetu kde sa uvádza že Le Gladiateur vyplaval 18. dubna / aprila / 1778 z Toulonu s loďou Protecteur a 11 daLšími plavidlami do Ameriky. A tak som začal pátrať po zozname lodí z tejto plavby, ktorej súčasťou by bola aj loď Protecteur až so naďabil na obsiahly článok, v ktorom na jeho konci je zoznam lodí ktoré vyplávali 12. dubna / aprila / 1778 z Toulonu - veta z članku - 12. apríla 1778 sa rozbehla letka Provence so 17 bojovými loďami (zoznam na konci kapitoly). Heller uvádza že flotila 13 bojových lodí vyplavala do ameriky 18 dubna /aprila /, článok uvádza že flotila 17 lodi - a priklada aj zoznam lodí vyplavala do ameriky 12. apríla 1778. Pochybujem, že by francúzi v priebehu 6 dní toho istého mesiaca roku 1778 poslali do ameriky až dve flotily vojnových lodí - jednu s 13 loďami a druhu so 17. loďami a navyše podĺa zoznamu sa v oboch flotilach nachadzala loď Protecteur. Ta by sa za 6 dní z Ameriky nevrátíla. Kedže článok uvádza aj zoznam lodi ktoré vyplávali, priklaňam dôverihodnosť článku a heller sa pomýlil s datumom vyplavania o 6. dní, taže flotila 17. lodí / nie 13lodi / vyplavala z Toulonu 12 dubna /aprila/ /nie 18 dubna-aprila /do Ameriky. V zozname lodí ktoré vyplavali je - Protecteur , 74-delová loď, veliteľ De Laubèpin - super som na spravnej stope, ale loď Le Gladiateur v zozname nieje, no v zozname je loď - 74-zbraňový bojovník , veliteľ De Bouguainville. Loď s názvom Bojovník. Obzeram si mno vyhotovený model lode LE GLADIATOUR. Nazov lode priamo na lodi napisaný není, figurka nesúca názov lode je bojovní zo štítom a mečom. Je skutočne toľko zatracovaná loď le Gladiator len chybný názov lode, preto o nej nikde nič nenájdete ???? Veď gladiator ako človek bol vo svojej podstate bojovník. To preto o lodi Le Gladiator nič neexistuje???
Článok na konci ktorého je zoznam lodí, ktoré dňa 12. apríla 1778 vyplávali z mesta Toulon do Ameriky
Markíza a fregata
• Moja domovská stránka
• Piata kapitola
o 6. kapitola -
o 7. kapitola
o 8. kapitola
o 9. kapitola
o 10. kapitola
• 11. kapitola
• Hermione
• Vo Francúzskom kráľovstve
• Plus
•
letka Toulon
•
Estaingova letka
King LOUIS XVI sa podieľa na podpore Francúzska americkým povstalcom proti angličtine.
Kráľ hovorí so svojimi služobníkmi
Prvá časť -
Po odhalení svojich názorov na agresivitu Anglicka voči Francúzsku (zaútočili na fregaty „krásna sliepka“
Vo Versailles začiatkom roku 1778 kráľ zvolal svojich ministrov do starej kabinety expedícií premenovanej na „stupeň kráľa“ neďaleko jeho izby, kde rád hovoril o súkromných a citlivých záležitostiach dotýkajúcich sa diplomacie. , nechcel, aby sa jeho pokyny dostali do angličtiny.
Večer ho preto Jeho Veličenstvo pozvalo na večeru v porcelánovej jedálni, štátneho ministra Comte de Maurepas v Kráľovskom dome; Antoine de Sartine (predtým generálporučík), štátny tajomník námorníctva; Gróf de Vergennes, minister zahraničných vecí; Comte de Montbarrey, zástupca Comte de Saint-Germain, štátny tajomník pre vojnu; a Jacques Necker minister financií; Gróf Louis Guillouet d'O rvilliers ; nechal ich zaviesť čierny mušketier, kráľ už netoleroval nepretržité útoky Anglicka na jeho lode a útoky do prístavov jeho kráľovstva a jeho kolónií; čiastočne kvôli nadradenosti kráľovského námorníctva po siedmej vojne; okrem toho, výkony Lafayette v armádach Washingtonu, ako aj ich naliehavé požiadavky ako jednotky, ale aj v bojovom vybavení a vojnových lodiach, ktoré dokážu obstáť v angličtine .
Malo by sa pochopiť, že Ľudovít XVI. (Váhavého charakteru) bol predovšetkým nútený vyhnúť sa otvorenej vojne s ním, ale musel pripustiť, že v jeho postoji musí byť rozhodný a že bude musieť akýkoľvek záujem o firmu.
Počúval som názory jeho ministrov;
Jacques Necker finančník a bankár Genevois a po tom, čo v Paríži dosiahol šťastie, si myslí, že to bude vyžadovať asi 150 miliónov libier mimoriadnej úľavy ( vojna bude stáť celkom 530 miliónov libier vo Francúzsku ), ktorú možno vyrovnať pôžičkou a ak dôjde k porážke Angličanov, rozvoj pultov, námorný obchod bude voľný, bude toľko zdrojov na podporu koloniálnej revolúcie proti Veľkej Británii, ktorú chce oslabiť.
Gróf z Vergennes, minister zahraničných vecí, neskrýva svoju nenávisť voči Britom a svoju túžbu pomstiť porážku siedmich rokov vojny, vedie ho k podpore amerických kolonistov, podpísal 6. februára 1778 dve zmluvy spojenectva s splnomocnencom Benjamina Franklina z 13 kolónií Siléas Deane, ktorý sa pripojil k Arthurovi Lee, podpísal túto zmluvu „priateľstvo a obchod“, podarilo sa ju podpísať s Louisom XVI zapojením oboch častí (prvá: zmluva) priateľstva a v ktorej Francúzsko uznáva americkú nezávislosť a organizuje vzájomnú ochranu námorných výmen, druhá zmluva o aliancii ustanovujúca, že Francúzsko a Spojené štáty by v prípade konfliktu s Veľkou Britániou urobili spoločnú vec. Táto zmluva bola jediným textom aliancie podpísanej Američanmi až do zmluvy o severnom Atlantiku 4. apríla 1949 (rovnaká, ktorú chce prezident Donald Trump spochybniť !!!).
Táto zmluva medzi Francúzskom a krajinou vo vojne s Britmi po dobu troch rokov bola nepopierateľne „implicitným vyhlásením vojny“ z Francúzska do britskej koruny.
Hrabě Louis Guillouet d'O rvilliers, veliteľ Rádu Saint Louis, bol vymenovaný za generálporučíka námorných síl a admirála Francúzska (vo veku 67 rokov bol Royal v tom čase vedený starými mužmi), bol Sartine ucho.
Comte de Montbarrey, zástupca Comte de Saint-Germain, štátny tajomník pre vojnu, zvlášť nekompetentný minister , podporovaný Madame de Maurepas jeho príbuzným; viac obsadené jeho milenkami ako jeho ministerstvo; bude sa riadiť radami ostatných ministrov.
Po dlhých rokovaniach prerušovaných trpkými výmenami;
vyhlásili za priaznivého vyslania eskadry, aby zasiahla na americkom pobreží a pomohla povstalcom poraziť Angličanov.
List kráľa adresovaný francúzskemu admirálovi, grófovi z Orvilliers (vyhlásenie nepriateľstva)
10. júla 1778
Môj bratranec,
Urážka spôsobená mojou vlajkou fregatou anglického kráľa, fregatou Belle Poule, zabavením anglickej eskadry v rozpore s právom ľudí mojich fregat La Licorne a Pallas a môjho batoha Runnera zabavenie na mori a zhabanie lodí patriacich mojim subjektom, ktoré urobilo Anglicko proti viere zmlúv; neustále narušenie a poškodenie, ktoré táto moc spôsobuje obchodu môjho kráľovstva a mojich kolónií Ameriky, buď vojnovými loďami, alebo súkromníkmi, ktorých krivdy povoľuje a vzrušuje; urážka mojej vlajky, prinútila ma ukončiť umiernenosť, ktorú som navrhol pre seba, a nedovoľujem, aby sa účinky môjho rozhorčenia ďalej pozastavili. Dôstojnosť mojej koruny a ochrana, ktorú dlhujem svojim subjektom, si vyžadujú, aby som konečne vzal odvetné opatrenia, aby som konal nepriateľsky proti Anglicku a aby moje lode zaútočili a zafarbili, aby zabavili alebo zničili všetky anglické lode. , fregaty alebo iné budovy patriace anglickému kráľovi, ktoré zatýkajú a podobne zadržiavajú všetky anglické obchodné lode, ktoré budú mať možnosť zabaviť: Preto vám navrhujem tento list, aby som vám povedal, že nariadil preto veliteľom mojich eskadier a prístavov, aby nariadili kapitánom mojich plavidiel, aby bežali k kapitánom anglického kráľa, ako aj k lodiam patriacim jeho poddaným, aby ich zadržali a viedli v prístavoch môjho kráľovstva. Mojím zámerom je, aby ako odveta za úlovky, ktoré na moje subjekty priviedli súkromníci a anglickí majitelia lodí, vydávate závodné provízie tým mojím subjektom, ktorí o ne požiadajú, a ktorým bude v prípade ich získania navrhnutím vyzbrojte dostatočne veľké sily, aby neohrozili posádky, ktoré budú zamestnané na týchto lodiach.
Som si istý, že v spravodlivosti svojej veci, v hodnote mojich dôstojníkov a posádok mojich lodí, nájdem v láske všetkých svojich predmetov zdroje, ktoré som vždy cítil za ich cenu, a spolieham sa hlavne na ochrana boha armád; a súčasná bytosť pre nič iné, prosím, Boha, aby vás, môjho bratranca, nechal vo svojom svätom a hodnom strážcovi.
Napísané vo Versailles 10. júla 1778
(Podpísané) Louis
(a nižšie) od Sartine
Ľudovít XVI. Nemohol byť jasnejší a tón tohto listu vyzýval k väčšej zdržanlivosti v postoji Angličanov.
Kráľ sa nezaoberal iba svojimi hodinami, ale to je menej známe; nazývalo sa to „ morským kráľom “, pretože venovalo osobitnú pozornosť telu, ktoré sa volalo „ Kráľovské “, ktoré dnes existuje, keď hovoríme o námorníctve.
Na implementáciu tohto námorníctva a jeho uvedenie do prevádzky je potrebná vôľa mužov ako (Sartine a Vergenne) obaja bezpodmieneční nepriatelia angličtiny; Sám Ľudovít XVI., Versaillský súd a námorná aristokracia sa na neho pozerali s hlbokým pohŕdaním a chceli iba bojovať, a že Francúzske kráľovstvo by malo získať jeho dôstojnosť.
Francúzske kráľovstvo malo potom dva vojenské prístavy, jeden v Breste, ktorý bol zverený admirálovi d'Orvillierovi, určený na boj proti angličtine alebo aspoň na ich pozorné sledovanie; a jeden v Toulone plus arzenály, vrátane arény Rochefort, z ktorých o rok neskôr budú prepustené tri fregaty z dvanástich vrátane Hermiony, o ktorej sa bude diskutovať neskôr.
Druhá časť:
Letka v Provensalsku , ktorá sa nachádza v meste TOULON
S veľkými ťažkosťami sa nám podarilo zhromaždiť lode, ktoré dokázali poskytnúť kvalitu ich výzbroje a pochodu, keď niektoré boli krásne nové jednotky a ostatné boli vyčerpané, museli byť uvedené do stavu plachtiť a bojovať. Nehovoriac o tom, že posádky boli zredukované na minimum a koučovanie!
Preto kráľ vo februári 1778 vymenoval grófa d'Estainga za velenie rozkazu tejto eskadry (markíz de Saint Aignan, ktorý velil zostávajúcim lodiam v Stredozemnom mori). Estaing bol poľným človekom a tiež velil. India, kde uskutočnil víťaznú námornú kampaň, a preto mal priazeň kráľa, ktorý ho menoval za viceadmirála.
Odišiel do Toulonu s odporúčaním Louisa XVI .: „Neopustiť americké pobrežie skôr, ako sa zapojil do výhodnej akcie pre Američanov, slávnej pre ruky kráľa, ochotný okamžite prejaviť ochranu, ktorú Jeho Veličenstvo poskytuje jeho spojenci »
Prístav bol v plnom prúde.
Po zateplovaní niektorých budov dostali iní zdvojnásobenie medi (bolo to veľmi drahé) , bolo potrebné doplniť posádky pochádzajúce z niekoľkých miest v Provensalsku a potom ubytovať vojakov, aby sa pustili do niektorých, ktoré požičala Maršal M de Valbelle, aby aktivoval práce, sa začiatkom apríla expedovala obrovská ponuka všetkého druhu (poľné delá, strelivo, náradie a vybavenie na opravu, ako aj veslice) ; celý provensálsky región od Montpellier cez Avignon a pokiaľ ide o Nice .
Na letku bola dodávaná voda štyri mesiace a jedlo šesť mesiacov. Nakoniec, okrem dvoch práporov, jedného z pluku Foix a druhého z Hainaultu, sa nalodili dvetisíc mužov z Kráľovského námorného zboru .
(To je to, čo sme mohli v tom čase nazvať pristátie, ako uvidíte.)
12. apríla 1778 sa rozbehla letka Provence so 17 bojovými loďami (zoznam na konci kapitoly) .
To všetko sa stalo v prísnom utajení cieľa letky; iba kráľ, ministri, ktorých sme videli vo Versailles, a gróf d'Estaing boli v skutočnosti poslednými, ktorí mali zverejniť misiu alebo poradie cesty až po prechode Gibraltárskym prielivom.
Na to sa letka vydala neobvyklou cestou: smerovala Monako, potom Sainte-Rose, ktoré záviselo od Janov; po niektorých záhadných signáloch 17. a po prijatí 19. pokynov zapečatených v prípade potreby rozptýlenia alebo zhromaždenia sa letka definitívne vydala smerom k Atlantiku.
Mimochodom, Hyères a Antibes sme zotavili cestujúcich, ktorí boli iba Silas Dean a niektorí americkí dôstojníci, ako aj vyslanca jeho veličenstva Louisa XVI: „Gerarda“, ktorý nie je nikto iný ako gróf „ Alexandre-Conrad Gérard“. signatára Ravalera so Sílasom z dvoch zmlúv o spojenectve so Spojenými štátmi americkými. (Dokážeme pochopiť záhadu okolo tejto letky).
Po 33 dňoch plavby v Stredozemnom mori 17. mája 1778, kedy prešla Gibraltár, prešla letka dvoma anglickými fregatami, z ktorých jeden sa ponáhľal do Anglicka a informoval ju o tom, čo videla. To je o to dôležitejšie, že kráľovské námorníctvo malo vyzbrojiť letku súčasne, aby posilnilo svoje námorníctvo na americkom pobreží.
Viceadmirál d'Estaing, veliteľ plavidiel, si bol istý sám sebou; na to, aby bol sám so svojím človekom pobúrený, môže byť veľmi nedôverčivý k kapitánom svojej letky okrem slávneho provensálskeho vojaka De Suffrena a Bougainville (8) .
Urobil z letky trasu, ktorá nie je príliš priaznivá , má zemepisnú šírku 36 ° až 38 ° alebo vládu pokojných a premenlivých vetrov.
Gróf d'Estaing sa so svojimi posádkami ukázal veľmi ľudsky tým, že im dal príležitosť písať svojim rodinám, listy, ktoré od letky oddelila brigáda „ Flore“ a zamierila do Francúzska.
Teraz je čas, aby Estaing zhromaždil všetkých kapitánov lodí, aby im dal pokyny týkajúce sa ich cieľa. V tom čase mala plachetnica na každom plavidle veľké vlajky, a rôznych tvarov (štvorcov), ako aj trojuholníkových plameňov rôznych farieb (žltá, červená, modrá), z ktorých každá má veľmi presný význam; je to dôstojník, ktorý má na starosti signály a pozoruje, prekladá alebo vysiela, ktoré sú zdvíhané na mostoch pri hlavách stĺpa; správa sa odstráni, keď príjemcovia zasiela príznak „ukážka“, ktorému bola správa porozumená.
Dal im mená dvoch nastúpených cestujúcich: Siléas Deane a Gérard.
Prekročenie Atlantiku bolo spomalené skutočnosťou, že letka musela bojovať proti nepredvídateľnému nepriaznivému počasiu a vyžadovala by si námornícku kapacitu, ktorú Estaing nevyhnutne nemal !!! Takže pokoj, víchrica, búrky. Okrem toho musel vykonávať evolučné cvičenia, keď videl príliš výstižné posádky, nehovoriac o tom, že rýchlosť niektorých lodí nebola rovnaká pre všetkých.
Tento prechod trval 51 dní.
Bohužiaľ, v dôsledku toho sa prekvapivý efekt stratil, keď admirál English Howe opustil Delaware 28. júna, aby sa preskupil s Byronom. Odteraz už nie sú Angličania slobodní.
V každom prípade eskadra dorazila 5. júla 1778 blízko krajiny, na najviac šiestich miestach vo Virgínii, napísal Bougainville svoje noviny o tretej hodine. ráno pri zvuku dela; prvý kontakt s nepriateľom " Angažujúci sa, bojujúci proti anglickému korzárovi Rose, náš fregata sa chopil, že po siedmich hodinách boja, v stave, ktorý bol nútený horieť ", ako aj Zničené boli 2 fregaty, ktoré boli stále umiestnené v zálive.
D'Estaing sa po pristátí 2 francúzsko-amerických vyslancov v Chesteri objavil pred New Yorku v Sandy-Hock (11. júla) a mohol ukotviť lode anglickej flotily a mesto obhájilo 12 000 muži generála Clintona; a okrem potrieb armády unavenej tromi mesiacmi na mori bola potreba čerstvej vody a zásob. Posádka bola jedného dňa bez chleba alebo vína; úprimní spojenci (Američania), ktoré máme v tejto dobrej krajine, predali nám libru chleba 1 libru 12 solov !! ".
Bez toho, aby sme sa príliš podrobne venovali detailom, je isté, že prijatie niektorých Američanov nebolo príliš srdečné (môže to byť rozhorčenie siedmej vojny alebo sa ich Francúzsko malo snažiť kolonizovať?).
K tomuto sklamaniu boli pridané prípady skorbutia a navyše museli znášať búrku, ktorá viedla letku k útočisku v Bostone. V tom, čo sa Bougainville a veliteľ Suffrenu vo svojom zastúpení dohodli na generálovi: „ Ale v mene Božom sa rozhodujte a konajte a že aspoň po práci nevyhnutnej pre bezpečnosť letky majú naše posádky konečne zvyšok si kúpili dobre! S hlbokým zármutkom pozorujem, že vo všetkých radách, pri všetkých rokovaniach sme nikdy nebrali do úvahy skutočnú postavu našich mužov a vojakov, akoby ich zdravie nebolo základom žiadneho z nich. prevádzka. Človek by mal tiež premýšľať o tom, aký vplyv má zhoršenie postavy na morálku, najmä ak ľudia môžu veriť, že ich choroba je spôsobená vinou šéfov “(31. augusta).
Sandy-Hock (11. júla) - Viceadmirál sa tam rozhodne zakotviť (zostal tam 11. až 22. júla) pri rieke Shrewbury medzi Sandy Point. a Long Branch Beach, odtiaľ uvidel Howeovu letku ukotvenú.
Poslal dôstojníka, pána De Choina, do Washingtonu, aby získal zásoby z letky v sladkej vode a jedle a aby získal pilotov, ktorí poznali preukazy.
Dostal list od korešpondenta, ktorý nebol nikto iný ako generál Lafayette
„V tábore neďaleko Paramusu 14. júla 1778.
Yetti „S veľkým potešením, monsieur le comte, som sa dozvedel o príchode francúzskej flotily na pobrežie Ameriky. Nemôžem však vedieť, že si to objednáte, a ten mi dáva omnoho väčší, učenie správ o zaujímavejšom víťazstve, verím, v tomto spojení, ako kedykoľvek predtým. mohol byť. Páči sa mi, že si prvý úder vyrazíte do drzého národa, pretože viem, že oceníte potešenie z poníženia a že viete dosť toho, aby ste ho nenávideli. Mám tú česť patriť vám týmto pocitom, ako aj krvnými väzbami a našim spoločným názvom Auvergnat, a na svete neexistuje motív, ktorý by sa nestretol, aby ma nútil túžiť po vašom. úspech s horúčkou, ktorú nemožno vyjadriť. V tejto chvíli sú veľmi dôležité z viacerých dôvodov, a dúfam, pán Monsieur le Comte, aby som čoskoro opäť videl city, ktoré som videl v Londýne a ktoré vám anglickí páni ctia. Môžete ich poraziť, potopiť, položiť tak nízko, ako boli drsní! Nechajte začať veľké dielo ich ničenia, ktoré postaví ich národ pod naše nohy! Môžete im na ich náklady dokázať, čo môžu urobiť Francúz a Auvergnatsky Francúz! Môžete im urobiť toľko škody, koľko si želajú! "
D'Estaing tiež dostal veľmi vrúcny list od Washingtonu: „ Príchod flotily patriacej Jeho naj kresťanskej výsosti na naše pobrežie je udalosť, ktorá ma veľmi potešuje. Hlavný generál mu vopred zablahoželal k víťazstvu, ktoré všetci očakávali, a zablahoželal k náklonnosti, ktorá ho spojila s viceadmirálom.
Zdá sa, že prišiel okamih, keď Angličanom priniesol smrteľnú ranu. Práve v túto hodinu premýšľal Washington o prechode cez Hudson proti prúdu z New Yorku v Kingsferry; stretol sa na ľavom brehu s jeho poručíkom Gatesom, ktorý už bol so 7 alebo 8 000 mužmi, šiel za Clintonom zozadu, zatiaľ čo d'Estaing zaútočil na Howeovu letku spredu.
ÁNO Ale ... osud by sa rozhodol inak!
18. júla Choin oznámil príchod pilotov, z ktorých jeden bol najskúsenejším plukovníkom milície v krajine, ale nebol príliš horlivý na splnenie svojej misie! Napriek Estaingovej netrpezlivosti jednohlasne vyhlásili, že to, čo sa od nich požaduje, je nemožné; lode sedemdesiatštyri nevstúpia so svojím kanónom do New Yorku.
D'Estaing nechal tieto overenia overiť prieskumami, ktoré piloti vykonali pod kontrolou poručíka M. de Ribieresa: inšpekcia dala baru dvadsaťdva metrov, čo bolo z veľkej časti nepostačujúce na ďalších päť veľké lode.
20. júla admirál usporiadal vojnovú radu so svojimi predstaviteľmi letky a vzhľadom na neistotu manévru a kategorické odmietnutie pilotov operáciu zrušil d'Estaing, smrť v duši.
Podľa želania, ktoré Washington vyjadril, že pôjde na ostrov Rhode Island, aby vydal Newport; admirál oznámil svojim dôstojníkom informácie, ktoré mal o tomto meste, a informoval ich, že sa budú plaviť týmto smerom; ak operáciu v New Yorku nebolo možné vykonať, spojenecká letka išla na Rhode Island, aby doručila Newport.
Môže to byť nedostatok odvahy aj kvôli nedostatku presnej námornej kartografie; možno aj niektorí velitelia, ako je Bailiff Suffren so svojou obvyklou horlivosťou, vyskúšali túto operáciu, ale ak nedokážeme prepísať príbeh.
Od Sandy Hook po ostrov Rhode sa strávilo sedem dní: „Sedem dní znepokojujúcich ,“ povedal d'Estaing, pretože voda čiastočne chýbala a počet srbutikov rýchlo stúpal. 29. júla sa peruť plavila pred Newportom. Aj tu bola nutná súťaž pilotov; Ostrov Rhode bol prístupný iba po kľukatých a ťažkých priechodoch.
Ostrov Rhode je jedným z ostrovov veľmi členitej zátoky Narraganset; na jeho južnom konci uzatvára mesto Newport. Je obklopený veľmi úzkymi vstupmi. Východný kanál ho oddeľuje od zeme; na západe s ostrovmi Conanicut a Prudence, ktoré sú od pobrežia oddelené samotným zátokom Narraganset. Súbor tvorí vojenské postavenie prvého rádu.
Pre d'Estaing to bola otázka zachovania troch pasáží; americký hlavný generál Sullivan, prichádzajúci z vnútra, mal zaútočiť na ostrov Rhode na severnej strane a kapitalizovať v Newporte tých šesť tisíc mužov, ktorí tam boli. Úlohou francúzskeho admirála bolo zabrániť tejto armáde v úteku počas letu na morskej strane.
D'Estaing a Sullivan nemohli konať okamžite. 29. júla, keď bol ukotvený v Newportu, admirál dostal list od generála: nebol pripravený, jeho milície boli stále v ich dome, požiadal o čakanie. Dôvod bol pravdivý, vieme, že americké milície nemali charakter bežných jednotiek; ale možno to bolo trochu zmiešané s tou žiarlivosťou, na ktorú varovala La Fayette d'Estaing v lyrickom tirade, keď vedel, ako si to môže urobiť!
„Mám pocit, že pre niektorých ľudí je nešťastné vidieť krásne tirády hry zahraničných hercov. Mám pocit, že Francúzi trochu zatienia svojich susedov a že pre nich budú pravdepodobne vyhradené nádherné zákruty divadla. Útok generála Sullivana, aj keď veľmi dôležitý, by bol taký, ktorý sa v župane nazýva komédia, v porovnaní s okuliarmi, ktoré by mohla poskytnúť vaša flotila a vaše jednotky. "
Admirál súhlasil, že bude čakať; ale, ako hovorí, „ tak sme stratili vzácny okamih príchodu, ten, v ktorom sme ohromení a v ktorom nič často neodporuje“.
Zmätok a hra mačky a myši !!!
Operácia sa začala akýmsi blokádou. Prevažná časť letky zostala na úrovni centrálneho priechodu medzi ostrovom Rhode Island a Conanicut. Do východnej chodby vstúpili dve fregaty, kde spálili korvetu a dve lodné kuchyne. Na západný priechod alebo Narragansets boli poslaní Strelec , Albert Rionov a Fantasque z Suffren. Obaja kapitáni, často bratia v náručí, obkľúčili ostrov Conanicut a umlčali dve batérie; Potom, keď pošmykli medzi týmto ostrovom a ostrovom Prudence, prišli spáliť štyri fregaty a korvetu. Všetky prístupy k Newportu boli obsadené našimi loďami. Sullivan sa musel len objaviť.
Dorazili sme teda do 8. augusta. Do tohto dátumu bola americká armáda konečne pripravená !! prišiel okamih pre rázne kroky.
D'Estaing listy na mori; aby sa zabránilo príchodu pomoci, ochranca a provence . So zostávajúcimi ôsmimi loďami núti stredný priechod po prudkej delostrele s batériami Newportu a ide priamo na kotvu mimo dosahu anglického ohňa. Na tomto kotvisku sa k nim pripojili Strelec a Fantasque , zatiaľ čo tretí fregata posilnil tieto dva fregaty už vo východnej časti kanála.
Všetky tieto pohyby ôsmeho boli uskutočnené s presnosťou a metódou. Všeobecný útok bol odložený na nasledujúci deň: 10. Sullivan mal zaútočiť východným kanálom pod ochranou troch fregat; d'Estaing spolu so svojimi desiatimi loďami zaútočil na centrálnu prihrávku, ktorej bol kapitánom.
9. od Estaingu pristáli na ostrove Conanicut pristávacie prápory (4 000 vojakov) vďaka 6 000 Angličanov brániacich námestie.
Počasie bolo hmlové, ako sa to často stáva v tomto regióne, dokonca aj v polovici leta; s vychádzajúcim slnkom sa hmla rozptýlila. Ráno 10. augusta admirál objavil nečakaný pohľad na more.
Ochranca a Provence, ktorí sa utiekajú za plnú plachtu na západe Západu; po tom, ako uvidel peruť tridsaťšesť plachiet, z čoho sa k pobrežiu priblížilo štrnásť lodí s dvoma batériami (z delov). Hádame, čo sa stalo. Howe, voľný od 22. júla, opustil kotvenie Sandy Hook; posilnený niekoľkými budovami , prenasledoval nás. (Bolo to miesto, kde sa Sandy Hook vrátil: my sme v slepej uličke, Angličania pri východe).
Tu musíme oceniť pevnosť a predovšetkým prítomnosť ducha d'Estaingovej. Prekvapene náhle nešťastné nešťastie, spôsobené predovšetkým Sullivanovými meškaniami, nestratil minútu, aby čelil nebezpečenstvu; jeho rozhodnutie, jeho energia, jeho rýchlosť by si zaslúžili lepšiu odmenu. Nie je ani jeden, ani dva, znovu naloďuje svojich vojakov; má priaznivý vietor, aby sa dostal z pasce rezaním káblov.
Howe, prekvapený týmto odvážnym manévrom, uniká tomu, čo Estaing využíva na sledovanie angličtiny!
Popoludní 11. apríla je francúzska letka pripravená na začatie boja, ale tu je ďalší nešťastný pultový čas vo forme násilnej búrky, ktorá vydrží celú noc rozptýlením oboch flotíl.
Languedoc stráca kormidlo a je úplne izolovaný a navyše je napadnutý malou anglickou loďou; Odolný, podarilo sa mu namočiť neďaleko Delaware. Na 14. mieste sa k nemu pripojili ďalšie lode, z ktorých jedna bola tiež prepustená, ako aj Caesar, ktorý odišiel do útočiska v Bostone, kde sa v prípade odlúčenia zhromaždili.
Ale aj napriek poškodeniu, nespomínajúc sa kuriózne odhadzovanie sa rozhodne vyskúšať nový útok na Newport. 20. augusta sú Francúzi opäť pred miestom. Rada vojnového zasadnutia na Languedoce zhodnotí možnosti rýchleho zvrhnutia mesta. Operácia sa zdá byť nemožná, dokonca zdvojnásobenie jednotiek umiestnených na zemi (Američania sa pýtajú 600 mužov, d'Estaing je pripravená poskytnúť 1200). 22. augusta bolo obliehanie opustené: letka odplávala do Bostonu, aby opravila lode, zásobila ich a starala sa o chorých. Francúzi čakajú na nové sklamanie: skôr chladné privítanie obyvateľov Bostonu. Ak bola americká vec vo Francúzsku populárna, opak nebol pre francúzsku pomoc úplne pravdou. Američania sú opatrní, pokiaľ ide o týchto nováčikov, ktorí sú považovaní za ľahké a šialené ženy. Obyvateľstvo, hlboko protestantské, sa tiež obáva týchto francúzskych „pápežov“ (katolíkov), ktorí boli predtým ich nepriateľmi.
Na zmiernenie napätia si vyžaduje všetok diplomatický zmysel Washingtonu , ktorého vyslala Lafayette , zatiaľ čo francúzska strana sa sťažuje na nedostatočného ducha spolupráce nových spojencov, ktorí hovoria nahlas, žiadajú veľa a majú málo prostriedkov. materiálov. Vody amerického pobrežia nie sú známe francúzskym námorníkom, ktorí sú závislí od amerických pilotov, ktorých spoľahlivosť je neistá.
Po vykonaní potrebných opráv, po odpočinku posádok a dodaní letky.
Prvý september, Howeova letka prišla pred Bostonom, keď zistila, že Francúzka je v polkruhu uprataná a bráni ju dvoma batériami, hoci bola posilnená, videla, že útok za týchto podmienok by bol samovražedný.
Po novej vojnovej rade alebo sa preskúmali dva návrhy vrátane jedného z Lafayette, ale d'Estaing ich odmietol považovať za príliš riskantných.
17. októbra sa kongres Spojených štátov vzdáva hold viceadmirálu d'Estaingovi a jeho námorníkom (bol čas!).
Následné útoky Estaingu znepokojili anglických generálov, ktorí evakuovali svoje jednotky z Philadelphie.
Ako sezóna postupuje, má táto loď silný náraz vetra, ktorý rozptyľuje britskú flotilu, aby plávala smerom na Martinik.
3. časť
Námorná bitka pri Grenade : alebo je gróf d'Estaing vynikajúci pri vedení vojny na pevnine ako na mori. Prichádza 9. novembra.
Bude sa musieť spoliehať na admirála Barringtona, ktorý velí námornej divízii Západnej Indie, ktorá bude tiež dostávať posily, ktoré prinesie z New Yorku na útok na Svätú Luciu; tá je vytlačená v zátoke veľkej zátoky „cul de sac“ tohto ostrova so siedmimi visačkami a hrstkou malých jednotiek ; eskadra Estaing, ktorá prechádza 10. decembra, nebude mať úžitok !!!
13. dňa tohto mesiaca očakávané útoky zaútočia na ostrov vylodením 5 000 červených tuník, podporovaných silnou pobrežnou batériou.
Vzdialenosť medzi týmito dvoma ostrovmi je 50 km (81 km), francúzska letka (12 plavidiel) bude pred sv. Luciou s 15.000 vojakmi ; d'Estaing by radšej vylodil svojich vojakov s námorným delostrelectvom, aby sa 18. decembra pokúsil o úplný útok. Je to krvavé zlyhanie, ktoré stojí životy 800 mužov; vrátane 40 dôstojníkov zabitých alebo zranených.
Suffren, ktorý nemá vo vrecku svoj jazyk, veľmi znepokojené poznámky, že lode neozbrojené pristátím časti ich delostrelectva a ich posádky sú teraz na milosrdenstvo angličtiny !!! Súdny zriadenec preto poradil svojmu vodcovi, aby znovu nalodil mužov a delostrelectvo, aby zaútočili na anglické lode pred Byronovou letkou, o ktorej je známe, že prechádza cez tento sektor. D'Estaing sa pustil, ale neútočil !!! 24. decembra zdvíha kotvu a získava pevnosť Fort-Royal (Fort de France). Toto zlyhanie je neospravedlniteľné, dodáva angličtine vynikajúce ukotvenie pri Martinikových bránach, ktoré angličtina využije vo svoj prospech.
Vzhľadom na ciele, ktoré stanovil Ľudovít XV. Pri odchode z letky; Flotila D'Estainga nebola veľmi vzdialená od fiaska; zjavil sa ako váhavý vodca, nevhodný a neschopný využiť okolnosti; Tvrdý úsudok zo strany Suffrenovej!
Tam, kde náš viceadmirál nemá na výber, aby si zachoval úctu kráľa, musí sa ujať iniciatívy pri útokoch na Barbados (základňa Kráľovského námorníctva) , okrem násilnej búrky ho však môže odložiť výber na ostrove Grenada; kde dorazí 2. júla, pristane tam 1200 vojakov, sprevádzaných d'Estaingom meča v ruke. Útok trvá dva dni, anglické jednotky sú ohromené a kapitulujú tak, že opustia 700 väzňov a guvernéra ; zatiaľ čo Francúzi zabili a zranili iba 106 osôb.
Slávnosti netrvali dlho, pretože 6. júla, o tretej hodine ráno, francúzske fregaty zbadali anglickú flotilu a prepravu svojich jednotiek; varujú zbraňami. Francúzske sily vidia, že sa Byron pokúša odvážne mŕtvicu, ktorá sa snaží zakotviť medzi ostrovom a francúzskou eskadrou pri kotvení. , de Grasse a La Motte-Picquet využili príležitosť vystrihnúť týchto „Rosbeef (4)“, ktorí nepochybujú o premene Byronovho manévru na pascu!
Čoskoro ráno, d'Estaing prerušil káble a bitka sa odhodlala podľa klasickej taktiky línie (pozri nákres) na dvoch priechodoch, kanónáda je divoká, loď Suffren, ktorá je na druhom mieste Vystreľte paľbu z 21 anglických lodí, ale s potešením vyhlasuje: „Naša loď urobila zázraky, vystrelili sme 1600 zbraní, rovnako ako Languedoc, ktorý zastával svoj post.“ Nepriateľom budú vymazané 21 000 kanónov, ktoré sú ťažko veveričky a rozrušený so štyrmi loďami vychádzajúcimi z línie.
Suffren bojoval natoľko, že znak lode rodiny Suffren (François de Palmède) povedal : „ Naša loď urobila zázraky, vystrelili sme 1600 zbraní, rovnako ako Languedoc, ktorý zastával túto funkciu. V čase boja nikdy nedošlo k prerušenému manévru. Suffrenský exekútor potešil tých, ktorí vyšli k ohňu. Pracovné miesto, ktoré som si objednal, bolo veľmi zle zvládnuté, demontoval som dve zbrane, všetci moji ľudia boli zabití alebo zranení. Vyzeralo to, akoby ma sprevádzal dobrý génius, keď som prechádzal z jedného miesta na druhé, aby som vydal rozkazy, prišla mu nepriateľská strela. Keby som to nechal, bolo to rovnaké. Bola som tak blízko námorníka, ktorého hlavu uniesla delová guľa, takže moja tvár bola pokrytá mozgami, nikdy strašnejšia. Mal som trasúce sa zuby, ktoré chceli namieriť na pištoľ, pretože sa mi zdalo, že strelec paľoval bez toho, aby ukazoval, hlaveň suda nesla anglická strela a na druhom konci som mal stlačenú bradu. vytlačil ma preč a vyhodil všetky ďasná. Zachránil som nohy Chevaliera de Pierreverta, ktorý práve vydal rozkazy exekútorovi. Keď vystrelil, prešiel za pištoľ . Mal som len čas vziať ho za spodok kabátu a zastreliť ho na nohy . "
Ale tu je kráter d'Estaing a jeho nedostatok príležitostí, taktika (v tom čase stačilo vyhrať bitku!); nebude sa zaoberať prenasledovaním a súdny exekútor Suffren vo svojej korešpondencii hovorí, že keby bol taký námorník, ako bol odvážny, nemali by sme nechať uniknúť 4 zničené lode.
Ústredie Savannah (október 1779)
Vojenská situácia Američanov sa rýchlo zhoršila: Kráľovské námorníctvo znovu blokuje pobrežie 13 štátov a znásobuje vpády na zemi; odpočúvajúca pobrežná doprava; Južná Gruzínsko je prakticky napadnuté, Južná Karolína sa chystá okupovať.
Kongres vyzýva na pomoc francúzskej flotile pri dodávke Savannah.
Viceadmirál práve dostal rozkaz kráľa vrátiť sa do Toulonu, ale d'Estaing, pevnosť jeho úspechu v Grenade, sa cíti slobodne prijať žiadosť o kongres.
Bailiff de Suffren, ktorému d'Estaing zveril rozdelenie 2 lodí a 2 fregat, prinútil kapituláciu angličtiny na ostrovoch Cariacou a súostroví Grenadíny (14. júla); pripojí sa k Estaingovi, ktorý sa chce zapojiť do nových bojov s Byronom (22. júla), ktoré Angličan uprednostňuje pri kotvení v prístave na ostrove Saint Christopher's Island.
D'Estaing prepustil flotilu v Santo Domingu, mal 20 lodí a 3 000 mužov a odišiel do Savannah, aby pomohol vojakom generála Lincolna.
2. septembra hurikány a nekompetentnosť amerických pilotov, ktorí nedokážu viesť ťažké lode na trati (5 poškodených kormidiel, nedostatok vody a chorôb, prelomia morálku Francúzov pred začiatkom obliehania mesta). opäť s Suffrenom, ktorý s 3 loďami a 3 fregatami zablokuje ústie rieky, aby zabránil úniku anglických lodí.
Súdny zriadenec donútil 4 lode, aby sa uchýlili pod hradby Savany a zničili opevnenia ostrova Tybee. Ak bude mať poverené sily čoraz väčší význam, povedie to k významnej operácii uznávania rebier, ktorá nahradí nedostatky amerických pilotov a umožní tak 12. septembra pristátie Francúzov.
Z letky zachytáva 2 britské lode, ale počas tejto doby, bohužiaľ, britská posádka dostane posily a posilnenie.
Estaing 9. októbra verí, že opakuje svoje vykorisťovanie Grenady a snaží sa o úplné napadnutie mesta, ale bude čeliť prudkému odporu anglického generála Prévosta; vyjde zranený na oboch nohách!
Francúzi sa musia vzdať bez slávy opätovným nalodením svojich vojakov, ich staníc, ich delostrelectva potom, čo stratili 63 dôstojníkov a 579 vojakov zabitých alebo zranených.
Toto je opäť neúspech. Ale s nezamýšľanými a pozitívnymi dôsledkami pre Američanov: Pred návratom k Estaingovi Angličania už nebudú hroziť Charlestonu a Južnej Karolíne a Severu, budú evakuovať Rhode Island, aby sa sústredili. ich sily v New Yorku; čo bude mať tiež účinok na oslobodenie mesta New-Port, a tým bude hrať rozhodujúcu úlohu tým, že umožní umiestnenie vojakov Rochambeau.
Teraz je návrat nezastaviteľný a je mimoriadne ťažký. 28. októbra rozloží eskadra príšerná búrka: k Toulonu sa pripoja tri lode, Zélé, Marseillais a Sagitaire; zvyšok eskadry získa Brest s chorými posádkami a plavidlami v zlom stave; existuje jeden: Languedoc unášaný v divokom oceáne, ktorý príde 7. decembra.
Je však možné opísať straty spôsobené britskej flotile: šesť zničených alebo spálených fregat, dvanásť korvet alebo súkromných príslušníkov, ktorí trpia rovnakým osudom, 10 vojnových lodí zajatých so štyrmi súkromníkmi a 106 obchodných lodí za 2 405 000 GBP.
Napriek zmiešaným výsledkom bude Estaing privítaný ako hrdina v jeho barle a bude ho dostávať kráľ, ktorý ho bude chváliť; napriek tomu bude chcieť chytiť niektoré ostrovy v západnej Indii, tiež bude mať, a to nie je najmenšia vzdialenosť, kráľovské námorníctvo od amerického pobrežia; a pomoc pri vyčistení niektorých britských flotíl, čo pomôže pri implementácii anglického plánu invázie.
Záver v polovici odtieňa
Bailly de Suffren:
Toto je koniec siedmej kapitoly : Vice admirál d ' Estain bude mať ťažkú úlohu opraviť námorníctvo, ktoré bolo po siedmej vojne proti angličtine trochu ospalé; Američania sú stále modří, v tejto oblasti nemajú podozrenie na zložitosť námorných bojov, lepšie pochopia v roku 1944 na pobreží Normandie.
Vzhľadom na svoje ciele zverejnené začiatkom roka (pozri vyššie) nebola flotila D'Estaing vzdialená od fiaska. D'Estaing sa odhalil ako váhavý vodca, nevhodný a neschopný využiť okolnosti. Vo svojej korešpondencii Suffren vypustí svoj hnev a svoju záhadu:
Čoskoro 8. kapitola: Návrat Lafayette do Francúzska
Poznámka autora : možno si dokonca položiť otázku, či to nie je tak jeho hlavná zásluha, že kráľ Ľudovít XVI. Mal húževnatú zášť !!!
Ocenenia spoločnosti američanov v Paríži:
Výňatok z „histórie poslednej vojny medzi Anglickom, Spojenými štátmi americkými, Francúzskom, Španielskom a Holandskom, od začiatku v roku 1775 do konca roku 1783.“ Publikované v roku 1788, s. 64.
„Také boli udalosti kampane grófa d'Estainga v blízkosti Severnej Ameriky. Prítomnosť francúzskej eskadry udržala angličtinu v defenzíve, zbavila zbytočné úsilie, ktoré Veľká Británia vynaložila v tomto roku na podrobenie Kolónií, a poskytla ich autonómii nový stupeň dôvery. Keby bol kríženie francúzskeho admirála kratší; je veľmi pravdepodobné, že by prekvapil anglickú letku v Delaware a že by sa musel vzdať alebo spáliť. "
Koniec tejto kapitoly
Prílohy 1 :
Belle Poule je fregata z 12 rokov, ktorú postavil inžinier Léon Guignace v Bordeaux, prvý fregat, ktorý sa mal zdvojnásobiť na meď; 17. júna 1777 večer Chadeau Clocheterie sa jeho veliteľ postavil 4 hodiny pred Plouescata, britského fregata Arethusa (32 zbraní), ktorý zabil druhého veliteľa, ako aj 30 námorníkov a sto zranených. Tento boj je pre Louisa XVI „casus belli“;
Vyrába sa v puzdre Belle, ktoré predstavuje fregatu, závoje a laná v lakovaných vlasoch; vytvoril kaderník "Leonard-Aleskis" pre Marie Antoinette, tento účes sa v túto chvíľu rýchlo stal módnym.
2 - Scurvy ; corbut je choroba zapríčinená nedostatkom vitamínu C, ktorý sa v ľudskej bytosti prejavuje vo vážnej forme uvoľňovaním a hnisavým prejavom ďasien, krvácaním, potom smrťou. Kurvička sa spočiatku prejavuje únavou, potom opuchom rúk a nôh, potom krvácaním zo slizníc nosa a ďasien a mnohých podliatin pod kožu. Zuby odchádzajú až do spadnutia. Nedajú vstať, postihnuté osoby zomierajú na vyčerpanie alebo na infekčné komplikácie dýchania. S rozšírenou chorobou námorníkov od 15. do 17. storočia sa scurvy bojovalo zavedením potravín, ktoré sú veľmi bohaté na vitamín C, ako sú kapusta a citrón, do svojej stravy.
3 - ružový - (hovädzie mäso) podľa farby červeného výstroja ( tradičná anglická nedeľná múčka, ktorú je možné jesť od: krvácanie do „bodu“ )
4 - Námorné kampane v 18. storočí, profesor Olivier CHALINE
https://youtu.be/NxR-xvMaWtY
5 - N arragansett je mesto vo Washingtone County, Rhode Island, Spojené štáty.
6. Zoznam lodí eskadry:
Languedoc (nové plavidlo) s 90 delami, viceadmirál a veliteľ eskadry. Počet odhadov
Hrom : 80 zbraní, veliaci grófovi De Bruyère; Caesarská loď so 74 zbraňami, veliteľ De Raymondis; 74-zbraňový bojovník , veliteľ De Bouguainville; Hectorove plavidlo so 74 zbraňami, veliteľ De Mories-Majastre; veliteľ fascinujúceho veliteľa 64- zbraňovej lode Suffren; Protecteur , 74-delová loď, veliteľ De Laubèpin; Zeal, 74-delová loď, veliteľ De Barras; Vaillant, 64-delová loď, veliaca markýzovi De Chabert-Cogolin; Marseillais , plavidlá so 74 zbraňami, veliteľ De la Poype-Vertrieux; 50 strelnej lode Strelca , veliteľa D'Aberta de Riomsa; Provence , loď 64 zbraní, veliteľ Saint-Antonin; Engagant , fregata 26 zbraní zo 7, veliteľ Gras-Préville; fregata Flore , veliteľ Verdun de la Cresme; nasmerovateľná fregata 26 zbraní z 8; chiméra , fregata 25 plechoviek po 8, veliteľ De Saint-Cezaire; Alemène , 26 zbraní z 8, kapitán Bonnevalu.
7 - Gróf Louis-Antoine de Bougainville , je námorný dôstojník, navigátor a prieskumník francúzštiny. V rokoch 1766 - 1769 viedol kapitán prvého oficiálneho francúzskeho svetového turné
Aby som si preveril či je to pravda, hĺadam životopis veliteľ De Bouguainville. Našiel som článok
Original článku :
Originál
Wikipedia
Louis-Antoine de Bougainville
Guerre d'indépendance des États-Unis[modifier | modifier le code]
Il embarque ensuite comme second du capitaine de vaisseau de Guichen sur la Terpsichore en mai 177526 et sur le Solitaire en décembre 1776. Il commande en janvier 1777 le vaisseau le Bien-Aimé26, puis, d’avril 1778 à 1779, le Guerrier26. Promu chef d'escadre des armées navales le 8 décembre 1779, malgré ses origines roturières, il commande plusieurs vaisseaux dans la guerre d'indépendance des États-Unis, dont le Languedoc, de juin à septembre 178026. Il commande l’Auguste (de 80 canons) au sein de la flotte qui quitte Brest en mars 1781, sous les ordres du comte de Grasse. Il est au combat devant Fort-Royal de la Martinique le 29 avril 1781 contre la flotte britannique de l'amiral Hood et manœuvre si maladroitement sa division qu’une large brèche s’ouvre entre le centre et l’arrière-garde, ce qui lui vaut deux jours de mise aux arrêts27. Le 5 septembre de la même année, il participe à la bataille de la baie de Chesapeake et contribue à la victoire27. Il retourne dans l'armée de terre avec le grade de maréchal de camp.
Son comportement à la bataille des Saintes, le 12 avril 1782, est des plus curieux. À la tête de sa division de six vaisseaux, il abandonne son amiral, le comte de Grasse, et les douze autres vaisseaux français aux prises avec les navires britanniques sous les ordres de l'amiral Rodney. Bougainville prétend ne pas avoir compris les signaux de son vaisseau amiral pour définir la manœuvre. Il lui était pourtant facile de faire faire demi-tour à sa division et de revenir en l'espace d'une heure sur le lieu du combat. Ce faisant, il aurait provoqué la panique chez les Britanniques entourant les vaisseaux français. De nombreux témoins accablèrent la désertion de Bougainville au procès de Lorient en 1784. Cependant le conseil de guerre le relaxe, car sa condamnation eût été embarrassante pour les ministres, compte tenu de ses relations28.
26. The Pacific journal of Louis-Antoine de Bougainville, 1767-1768, John Dunmore (éd.), Londres, Hakluyt Society, 2002, 322 p.,(ISBN 978-0-90418-078-7), p. xxvi.
Louis-Antoine de Bougainville
Válka za nezávislost Spojených států [ změna | upravit kód ]
Poté nastoupil jako druhý za Guichenovým kapitánem na Terpsichore dovnitřKvěten 177526 a na Solitaire vProsince 1776. Velí dovnitřLeden 1777plavidlo Milovaná 26 , poté od dubna 1778 do 1779 Bojovník 26 . Povýšený velitel eskadry námořních armád dále8. prosince 1779, navzdory svému obyčejnému původu, velel několika plavidlům ve válce za nezávislost Spojených států , včetně Languedocu , od června doZáří 178026 . Ten ovládá Auguste (z 80 pistole) v rámci vozového parku, který opouští Brest vBřezen 1781, na rozkaz Comte de Grasse . On je v boji v přední části Fort-Royal de la Martinique na29.dubna 1781proti britské flotile admirála Hooda a neohrabaně manévrovat, pokud by jeho velké narušení otevřelo rozdělení mezi střed a zadní stráž, což mu vyneslo dva dny zatčení 27 . The5. záříve stejném roce se zúčastnil bitvy u Chesapeake Bay a přispěl k vítězství 27 . Do armády se vrátil v hodnosti polního maršála .
Jeho chování v bitvě u Saintes se12. dubna 1782, je nejvíce zvědavý. V čele své divize ze šesti lodí, opustil svou admirála , k Comte de Grasse , a dvanáct dalších francouzských lodí bojuje s britskými loděmi pod velením admirála Rodney . Bougainville tvrdí, že nerozuměl signálům své vlajkové lodi k definování manévru. Přesto pro něj bylo snadné otočit divizi a během hodiny se vrátit na místo boje. Přitom by způsobil paniku mezi Brity obklopujícími francouzská plavidla. Mnoho svědků odsoudilo dezerci Bougainvillea při procesu s Lorientem v roce 1784. Válečná rada všakosvobodil ho, protože jeho přesvědčení by bylo pro ministry trapné, vzhledem k jeho vztahům 28 .
26. The Pacific journal of Louis-Antoine de Bougainville, 1767-1768 , John Dunmore (ed.), London, Hakluyt Society, 2002, 322 p. , ( ISBN 978-0-90418-078-7 ) , s. xxvi .
V článku sa uvádza - vo francuzskom originali - d’avril 1778 à 1779, le Guerrier - v preklade - poté od dubna 1778 do 1779 Bojovník - to znamená, že veliteľ De Bouguainvilleve pôsobil od dubna /apríla / 1778 do 1779 sa lodi s názvom Le Guerrier.
To znamená že lod Le Gladiator výrobca chybne nazval a lod sa skutočne volá Le Guerrier. Aby som tu obsiahle dokazovanie zhrnul.
Francúzi podporovali Američanov zastaralými loďami. Loď Le Guerier / v preklade bojovník - gladiator bol človek bojovník / bola postavená v roku 1753. Ako uvádza Heller vyplavala do ameriky prvy krát v roku 1777. To je 24 rokov od postavenia, čo je dosť.
V zozname francuzsky lodí sa píše :
Guerrier 74 (zahájen 7. září 1753 v Toulonu, navržený Jacquesem-Lucem Coulombem, dokončen Josephem Marie Blaise Coulombem ) - zajat Brity v Toulonu v srpnu 1793, převzat tam Francouzi v prosinci 1793, zajat a spálen Brity v bitvě u Nilu v srpnu 1798.
Vo WIKIPEDII sa píše :
Guerrier byl Magnifique class 74-gun loď linky z francouzského námořnictva . Zúčastnila se bitvy na Menorce (1756) a bitvy u Lagosu . Byla součástí Bougainvillovy eskadry pro námořní operace v americké revoluční válce a účastnila se operací před bitvou na Rhode Island , v bitvě u Grenady a při obléhání Savannah .V červenci 1781 se zúčastnila invaze na Menorku . Dne 9. srpna zachytila 700 tun HMS Scarborough .V době invaze do Egypta měl být Guerrier vyřazen z provozu na dva roky [1], ale přesto byl začleněn do invazní flotily. Zúčastnila se bitvy o Nil , kde byla zajata Brity. Byla tak vážně poškozena, že byla spálena.
Takže čo o lodi vieme z historických záznamov : výstavba lode Guerrier bola začatá 7. septembra /září / 1753 v Toulonu, navrhnutá Jacquesem-Lucem Coulombem, dokončena Josephem Marie Blaise Coulombem, postavená ako bežná 74 delova radová vojnová loď, s výbornou menevroveteľnosťou a silnou výzbrojou, ktoré francúzko stavalo v desiatkach kopii až do začiatku 19 storočia. Trup lode pol zhotovený tradične z dubu, stožiare a výbehy z borovice. Jej štandartne zásoby boli: voda na 3mesiace, víno na 6 mesiacov, jedlo na 5-6 mesiacov ktore obsahovalo niekoľto ton sušienok, múky, sušenej a čerstvej zeleniny, mäsa a solených rýb, sýr, olej, ocet, sol a živých prasiat. Na spodnej palube mal 28 diel o hmotnosti 36 liber (nejväčšie servisní šablony ve flotile v té době) a 30 diel o hmotnosti 18 liber na hornej palube. Okrem toho ešte niesla 16 diel o hmotnosti 8 liber . Toto železné delostrelectvo vážilo 215 tun. Loď niesla takmer 6000 delových guľ o celkovej hmotnosti 67 ton. Okrem toho niesla reťazové delové koule a množstvo hroznových brokov o celkovej hmotnosti 8 ton . V priemere mal každý kanón 50 až 60 ran.
Už v roku 1756, na začiatku sedemročnej vojny sa zučastnila bitky na Menorce a bitky u Lagosu. V priebehu americkej vojny o nezávislosť byl podriadený rozkazom Bougainville a integrován do sil d'Estaing . Bougainville videl Stredozemné more prví krát, vo svojom deníku sa sťažoval, že má príliš starou loď s posádkou samích nováčikov, kteru tvoria prevážne riečny námorníci, nehovoriac o provenslaštine, často potřeboval tlmočníka, aby im porozumel. K odchodu z Toulonu došlo na samom začátku vojny, tajne, aby zmarili anglicku špionáž: flotila odišla dňa 13.apríľa / dubna / 1778 / heller uvádza 18 apríľa, rozsialhli článok 12 apríľ, Wikipédia Guerrier 1753 13. apríľa - kto vie, kde je pravda / a iba na mori kapitáni otevrili pokyny a zistili, že idu do Ameriky. Mezi Hyères a Antibes nastoupili Silas Deane , americký vyslanec kontinentálního kongresu . Hygienický stav byl zlý a loď pred vyplavaním zo Stredozemného mora ztratila 7 mužov. D'Estaing strávil veľa času na mori vedením manévrov, takže anglická obchodní loď, která ich zahliadla v Atlantiku, mala čas dát výstrahu flotile admirála Richarda Howea čekajúceho na nich v Delaware Bay .Bitva o Rhode Island v auguste /Srpna/ 1778, potom v bitka o Grenada na 6. júla /července/ 1779 rovnako ako pri obliehaní Savannah v septembti, oktobri /září-říjnu/ 1779. Po návrate do Evropy se zúčastnil v júny / Červen / 1780 k jednej z množstva misii doprovodu obchodnej lode . V společnosti troch fláut doprovádzal konvoj 60 obchodnych lodí, ktoré bez ztráty dorazily do Antil dňa 13. októbra /října/ . Po návratu do Stredozemného mora, pôsobil v obliehanej Menorca ( fr ) v júny /Července/ 1781. Heller uvádza : Gladiateur se dostal na třetí a poslední cestu do Ameriky v auguste / srpnu / 1781 a nesl francouzské dobrovolnické posily, které se měly podílet na vítězství markýze de Rochambeau v Yorktownu 19. októbra / října / 1781 . Gladiateur byl vyřazen z provozu ve Filadelfii v 1. apríľa /dubna/ 1782. Historické záznami od júla 1781 do októbra 1782 o lodi Guerrier chýbajú, takže tvrdenie Helleru môžme brať za pravdivé. V októbri /Října/ 1782 sa zúčastnil jedneho z posledních vojnových ťažení , bitky u mysu Spartel , pokusil sa o zničenie anglickej flotily, která mala zásobovat Gibraltar .
V roku 1789 byl Guerrier umístnený v Toulonské eskadre . V roku 1793 unikol zničeniu, které zasiahlo mnoho lodí, keď Angličania v priebehu obliehania Toulonu evakuovali mesto pod palbou z republikánského delostrelectva. V zozname francuzskych lodí sa píše : zajat Brity v Toulonu v auguste /srpnu/ 1793, převzat tam Francouzi v decembri / prosinci/ 1793. V roku 1798 bol Guerrier vyradený zo služby na dva roky, protože byl velmi starý. Kvôli nedostatku lodí doprovadzajúcich prepravu vojsk však byl začlenený do invaznej flotily generála Bonaparteho, který odchádzal na egyptské taženie . Tejto flotile velil viceadmirál Brueys zmocnil se Malty a potom pristala Bonaparteho armáda v Alexandrii 1. 07. 1798, než se vnorila do prístavu Aboukir, čeká na zprávu o víťazstve vylodenej armády. Tam ju zachytila flotila admirála Nelsona, ktorý ihneď prešiel do útoku 1. augusta / srpen / 1798.
Behom bitky o Aboukir bol Bojovník vodcom rady 13 ukotvených lodí, poprvykrát plavajúcich pod trikolorovou vlajkou. Byla to teda prva loď, která byla napadnutá Nelsonovou flotilou. Zachytený nepriateľskými loďami, které ju odstreľovali z bezprostrednej blízkosti, odzbrojená o väčšinu posádky, ktorá bola na pevnine pre zasoby, zdevastovaná, napriek tomu huževnato bojeje viac ako hodinu, než je donutená priniesť svoju vlajku. Kedže bola Angličanmi považováná za příliš poškodenú, radšej ju spálili na mieste. [-
Po dnešnom objave som pišný, že som túto krásnu loď s užasnou 45 ročnou bojovou históriou postavil a dnes, 14 rokov od jej postavenia si ju cením ešte viac ako kedykoľvek pred tým. Neriešim to a zaroveň vyzívavam všetkých modelárov a odborníkov na lode aby posúdili, aké obdobie 45 ročnej bojovej činosti plastový model od spoločnosti Heller s chybným názvom Le gladiator znázorňuje loď Guerrier 1753, pre mňa je dnešný objav zadosťučinením za roky pohrdania od modelárov, ktorý kôli chybe v názve lodi ju považovali za loď ktorá neexistovala a tak nieje dôvod ju stavať, nikdy som im neveril a som hrdý že ľoď skutočne existovala a ma takú bohatú históriu
Prajem Vám pekný deň a teším na na diskusiu.
S pozdravom
Peter
Loď LE GLADIATOR skutočne historicky existovala. Neviem prečo ju spoločnosť heller pomenovale názvom Gladiator / aj keď to vystihuje podstatu jej skutočného mena / a už vôbec netuším prečo pre názov lode uvádza aj alternatívu - French ship Indomptable ( "Indomitable") 1789, ktorá s touto loďou nemá nič spoločné. Skutočný a historický doložený názov lode je :
French ship Guerrier (1753) - v preklade "Bojovník"
Týmto článkom chcem očistiť pošpinené renomé tejto nádhernej lode - chybne pomenovanej výrobcom LE GLADIATEUR, ktorá na mori bojovala 45 rokov a svoju vinimočnú vojnovú karieru ukončila v čele flotily v slávnej bitke proti admirálovi Nelsonovi. Loď ktorú sa neoplatí stavať lebo vraj neexistovala. Tu je celá jej historiá.
Guerrier 74 (zahájen 7. září 1753 v Toulonu, navržený Jacquesem-Lucem Coulombem, dokončen Josephem Marie Blaise Coulombem ) - zajat Brity v Toulonu v srpnu 1793, převzat tam Francouzi v prosinci 1793, zajat a spálen Brity v bitvě u Nilu v srpnu 1798.
Takže bola postavená v roku 1753, o 28 rokov neskôr, čo je na drevenú plachetnicu veľmi dlhá doba, v roku 1771 a 1772 bojovala v Americkej vojne za nezávislosť a ukončila svoju výnimočne dlhú vojnovú karieru v roku 1798. Takže na mori bojovala celých 45 rokov. Obdivuhodné.
Pozerajúc na mapu Bitky na Nile v roku 1798 na moje veľké prekvapenie je v čele flotily, loď ktorá je na mori už 45 rokov ? Výnimočné. Tak takúto vynimočnú loď sa neoplatí stavať ???????????????????????????????????????????????????????????????????????????????????????????????
Ale po poriadku. Tu su historické dôkazi o tom, že hovoríme o tej istej lodi. Podotýkam, že nie som odborník na historické vojnové lode, to či model lode Le Gladiateur zodpovedá tvarom skutočnej lodi Guerrier a ktoré jej obdobie z jej 45 ročného bojového nasadenia zachytáva nech posúdi niekto iný. Ja len chcem a dole to dokazujem, že loď chybne nazvaná Le Gladiator o ktorej nič nenájdete je v skutočnosti loď Guerrier, ktorá existovala a dole to dokazujem :
Heller na krabici lode Le Gladiator uvádza :
Bylo to v roce 1777, kdy Gladiateur podnikl první cestu do Ameriky. Byla součástí flotily, která přepravila markýze de La Fayette a jeho společníky za pomoci „povstalců“ George Washingtona. Gladiateurova druhá cesta začala v Toulonu 18. dubna 1778, kdy na příkaz viceadmirála d'Estaing odplula s Protecteur a 11 dalšími plavidly. Gladiateur se dostal na třetí a poslední cestu do Ameriky v srpnu 1781 a nesl francouzské dobrovolnické posily, které se měly podílet na vítězství markýze de Rochambeau v Yorktownu 19. října 1781. Gladiateur byl vyřazen z provozu ve Filadelfii v dubnu 1, 1782.
Vybral som si druhu vetu kde sa uvádza že Le Gladiateur vyplaval 18. dubna / aprila / 1778 z Toulonu s loďou Protecteur a 11 daLšími plavidlami do Ameriky. A tak som začal pátrať po zozname lodí z tejto plavby, ktorej súčasťou by bola aj loď Protecteur až so naďabil na obsiahly článok, v ktorom na jeho konci je zoznam lodí ktoré vyplávali 12. dubna / aprila / 1778 z Toulonu - veta z članku - 12. apríla 1778 sa rozbehla letka Provence so 17 bojovými loďami (zoznam na konci kapitoly). Heller uvádza že flotila 13 bojových lodí vyplavala do ameriky 18 dubna /aprila /, článok uvádza že flotila 17 lodi - a priklada aj zoznam lodí vyplavala do ameriky 12. apríla 1778. Pochybujem, že by francúzi v priebehu 6 dní toho istého mesiaca roku 1778 poslali do ameriky až dve flotily vojnových lodí - jednu s 13 loďami a druhu so 17. loďami a navyše podĺa zoznamu sa v oboch flotilach nachadzala loď Protecteur. Ta by sa za 6 dní z Ameriky nevrátíla. Kedže článok uvádza aj zoznam lodi ktoré vyplávali, priklaňam dôverihodnosť článku a heller sa pomýlil s datumom vyplavania o 6. dní, taže flotila 17. lodí / nie 13lodi / vyplavala z Toulonu 12 dubna /aprila/ /nie 18 dubna-aprila /do Ameriky. V zozname lodí ktoré vyplavali je - Protecteur , 74-delová loď, veliteľ De Laubèpin - super som na spravnej stope, ale loď Le Gladiateur v zozname nieje, no v zozname je loď - 74-zbraňový bojovník , veliteľ De Bouguainville. Loď s názvom Bojovník. Obzeram si mno vyhotovený model lode LE GLADIATOUR. Nazov lode priamo na lodi napisaný není, figurka nesúca názov lode je bojovní zo štítom a mečom. Je skutočne toľko zatracovaná loď le Gladiator len chybný názov lode, preto o nej nikde nič nenájdete ???? Veď gladiator ako človek bol vo svojej podstate bojovník. To preto o lodi Le Gladiator nič neexistuje???
Článok na konci ktorého je zoznam lodí, ktoré dňa 12. apríla 1778 vyplávali z mesta Toulon do Ameriky
Markíza a fregata
• Moja domovská stránka
• Piata kapitola
o 6. kapitola -
o 7. kapitola
o 8. kapitola
o 9. kapitola
o 10. kapitola
• 11. kapitola
• Hermione
• Vo Francúzskom kráľovstve
• Plus
•
letka Toulon
•
Estaingova letka
King LOUIS XVI sa podieľa na podpore Francúzska americkým povstalcom proti angličtine.
Kráľ hovorí so svojimi služobníkmi
Prvá časť -
Po odhalení svojich názorov na agresivitu Anglicka voči Francúzsku (zaútočili na fregaty „krásna sliepka“
Vo Versailles začiatkom roku 1778 kráľ zvolal svojich ministrov do starej kabinety expedícií premenovanej na „stupeň kráľa“ neďaleko jeho izby, kde rád hovoril o súkromných a citlivých záležitostiach dotýkajúcich sa diplomacie. , nechcel, aby sa jeho pokyny dostali do angličtiny.
Večer ho preto Jeho Veličenstvo pozvalo na večeru v porcelánovej jedálni, štátneho ministra Comte de Maurepas v Kráľovskom dome; Antoine de Sartine (predtým generálporučík), štátny tajomník námorníctva; Gróf de Vergennes, minister zahraničných vecí; Comte de Montbarrey, zástupca Comte de Saint-Germain, štátny tajomník pre vojnu; a Jacques Necker minister financií; Gróf Louis Guillouet d'O rvilliers ; nechal ich zaviesť čierny mušketier, kráľ už netoleroval nepretržité útoky Anglicka na jeho lode a útoky do prístavov jeho kráľovstva a jeho kolónií; čiastočne kvôli nadradenosti kráľovského námorníctva po siedmej vojne; okrem toho, výkony Lafayette v armádach Washingtonu, ako aj ich naliehavé požiadavky ako jednotky, ale aj v bojovom vybavení a vojnových lodiach, ktoré dokážu obstáť v angličtine .
Malo by sa pochopiť, že Ľudovít XVI. (Váhavého charakteru) bol predovšetkým nútený vyhnúť sa otvorenej vojne s ním, ale musel pripustiť, že v jeho postoji musí byť rozhodný a že bude musieť akýkoľvek záujem o firmu.
Počúval som názory jeho ministrov;
Jacques Necker finančník a bankár Genevois a po tom, čo v Paríži dosiahol šťastie, si myslí, že to bude vyžadovať asi 150 miliónov libier mimoriadnej úľavy ( vojna bude stáť celkom 530 miliónov libier vo Francúzsku ), ktorú možno vyrovnať pôžičkou a ak dôjde k porážke Angličanov, rozvoj pultov, námorný obchod bude voľný, bude toľko zdrojov na podporu koloniálnej revolúcie proti Veľkej Británii, ktorú chce oslabiť.
Gróf z Vergennes, minister zahraničných vecí, neskrýva svoju nenávisť voči Britom a svoju túžbu pomstiť porážku siedmich rokov vojny, vedie ho k podpore amerických kolonistov, podpísal 6. februára 1778 dve zmluvy spojenectva s splnomocnencom Benjamina Franklina z 13 kolónií Siléas Deane, ktorý sa pripojil k Arthurovi Lee, podpísal túto zmluvu „priateľstvo a obchod“, podarilo sa ju podpísať s Louisom XVI zapojením oboch častí (prvá: zmluva) priateľstva a v ktorej Francúzsko uznáva americkú nezávislosť a organizuje vzájomnú ochranu námorných výmen, druhá zmluva o aliancii ustanovujúca, že Francúzsko a Spojené štáty by v prípade konfliktu s Veľkou Britániou urobili spoločnú vec. Táto zmluva bola jediným textom aliancie podpísanej Američanmi až do zmluvy o severnom Atlantiku 4. apríla 1949 (rovnaká, ktorú chce prezident Donald Trump spochybniť !!!).
Táto zmluva medzi Francúzskom a krajinou vo vojne s Britmi po dobu troch rokov bola nepopierateľne „implicitným vyhlásením vojny“ z Francúzska do britskej koruny.
Hrabě Louis Guillouet d'O rvilliers, veliteľ Rádu Saint Louis, bol vymenovaný za generálporučíka námorných síl a admirála Francúzska (vo veku 67 rokov bol Royal v tom čase vedený starými mužmi), bol Sartine ucho.
Comte de Montbarrey, zástupca Comte de Saint-Germain, štátny tajomník pre vojnu, zvlášť nekompetentný minister , podporovaný Madame de Maurepas jeho príbuzným; viac obsadené jeho milenkami ako jeho ministerstvo; bude sa riadiť radami ostatných ministrov.
Po dlhých rokovaniach prerušovaných trpkými výmenami;
vyhlásili za priaznivého vyslania eskadry, aby zasiahla na americkom pobreží a pomohla povstalcom poraziť Angličanov.
List kráľa adresovaný francúzskemu admirálovi, grófovi z Orvilliers (vyhlásenie nepriateľstva)
10. júla 1778
Môj bratranec,
Urážka spôsobená mojou vlajkou fregatou anglického kráľa, fregatou Belle Poule, zabavením anglickej eskadry v rozpore s právom ľudí mojich fregat La Licorne a Pallas a môjho batoha Runnera zabavenie na mori a zhabanie lodí patriacich mojim subjektom, ktoré urobilo Anglicko proti viere zmlúv; neustále narušenie a poškodenie, ktoré táto moc spôsobuje obchodu môjho kráľovstva a mojich kolónií Ameriky, buď vojnovými loďami, alebo súkromníkmi, ktorých krivdy povoľuje a vzrušuje; urážka mojej vlajky, prinútila ma ukončiť umiernenosť, ktorú som navrhol pre seba, a nedovoľujem, aby sa účinky môjho rozhorčenia ďalej pozastavili. Dôstojnosť mojej koruny a ochrana, ktorú dlhujem svojim subjektom, si vyžadujú, aby som konečne vzal odvetné opatrenia, aby som konal nepriateľsky proti Anglicku a aby moje lode zaútočili a zafarbili, aby zabavili alebo zničili všetky anglické lode. , fregaty alebo iné budovy patriace anglickému kráľovi, ktoré zatýkajú a podobne zadržiavajú všetky anglické obchodné lode, ktoré budú mať možnosť zabaviť: Preto vám navrhujem tento list, aby som vám povedal, že nariadil preto veliteľom mojich eskadier a prístavov, aby nariadili kapitánom mojich plavidiel, aby bežali k kapitánom anglického kráľa, ako aj k lodiam patriacim jeho poddaným, aby ich zadržali a viedli v prístavoch môjho kráľovstva. Mojím zámerom je, aby ako odveta za úlovky, ktoré na moje subjekty priviedli súkromníci a anglickí majitelia lodí, vydávate závodné provízie tým mojím subjektom, ktorí o ne požiadajú, a ktorým bude v prípade ich získania navrhnutím vyzbrojte dostatočne veľké sily, aby neohrozili posádky, ktoré budú zamestnané na týchto lodiach.
Som si istý, že v spravodlivosti svojej veci, v hodnote mojich dôstojníkov a posádok mojich lodí, nájdem v láske všetkých svojich predmetov zdroje, ktoré som vždy cítil za ich cenu, a spolieham sa hlavne na ochrana boha armád; a súčasná bytosť pre nič iné, prosím, Boha, aby vás, môjho bratranca, nechal vo svojom svätom a hodnom strážcovi.
Napísané vo Versailles 10. júla 1778
(Podpísané) Louis
(a nižšie) od Sartine
Ľudovít XVI. Nemohol byť jasnejší a tón tohto listu vyzýval k väčšej zdržanlivosti v postoji Angličanov.
Kráľ sa nezaoberal iba svojimi hodinami, ale to je menej známe; nazývalo sa to „ morským kráľom “, pretože venovalo osobitnú pozornosť telu, ktoré sa volalo „ Kráľovské “, ktoré dnes existuje, keď hovoríme o námorníctve.
Na implementáciu tohto námorníctva a jeho uvedenie do prevádzky je potrebná vôľa mužov ako (Sartine a Vergenne) obaja bezpodmieneční nepriatelia angličtiny; Sám Ľudovít XVI., Versaillský súd a námorná aristokracia sa na neho pozerali s hlbokým pohŕdaním a chceli iba bojovať, a že Francúzske kráľovstvo by malo získať jeho dôstojnosť.
Francúzske kráľovstvo malo potom dva vojenské prístavy, jeden v Breste, ktorý bol zverený admirálovi d'Orvillierovi, určený na boj proti angličtine alebo aspoň na ich pozorné sledovanie; a jeden v Toulone plus arzenály, vrátane arény Rochefort, z ktorých o rok neskôr budú prepustené tri fregaty z dvanástich vrátane Hermiony, o ktorej sa bude diskutovať neskôr.
Druhá časť:
Letka v Provensalsku , ktorá sa nachádza v meste TOULON
S veľkými ťažkosťami sa nám podarilo zhromaždiť lode, ktoré dokázali poskytnúť kvalitu ich výzbroje a pochodu, keď niektoré boli krásne nové jednotky a ostatné boli vyčerpané, museli byť uvedené do stavu plachtiť a bojovať. Nehovoriac o tom, že posádky boli zredukované na minimum a koučovanie!
Preto kráľ vo februári 1778 vymenoval grófa d'Estainga za velenie rozkazu tejto eskadry (markíz de Saint Aignan, ktorý velil zostávajúcim lodiam v Stredozemnom mori). Estaing bol poľným človekom a tiež velil. India, kde uskutočnil víťaznú námornú kampaň, a preto mal priazeň kráľa, ktorý ho menoval za viceadmirála.
Odišiel do Toulonu s odporúčaním Louisa XVI .: „Neopustiť americké pobrežie skôr, ako sa zapojil do výhodnej akcie pre Američanov, slávnej pre ruky kráľa, ochotný okamžite prejaviť ochranu, ktorú Jeho Veličenstvo poskytuje jeho spojenci »
Prístav bol v plnom prúde.
Po zateplovaní niektorých budov dostali iní zdvojnásobenie medi (bolo to veľmi drahé) , bolo potrebné doplniť posádky pochádzajúce z niekoľkých miest v Provensalsku a potom ubytovať vojakov, aby sa pustili do niektorých, ktoré požičala Maršal M de Valbelle, aby aktivoval práce, sa začiatkom apríla expedovala obrovská ponuka všetkého druhu (poľné delá, strelivo, náradie a vybavenie na opravu, ako aj veslice) ; celý provensálsky región od Montpellier cez Avignon a pokiaľ ide o Nice .
Na letku bola dodávaná voda štyri mesiace a jedlo šesť mesiacov. Nakoniec, okrem dvoch práporov, jedného z pluku Foix a druhého z Hainaultu, sa nalodili dvetisíc mužov z Kráľovského námorného zboru .
(To je to, čo sme mohli v tom čase nazvať pristátie, ako uvidíte.)
12. apríla 1778 sa rozbehla letka Provence so 17 bojovými loďami (zoznam na konci kapitoly) .
To všetko sa stalo v prísnom utajení cieľa letky; iba kráľ, ministri, ktorých sme videli vo Versailles, a gróf d'Estaing boli v skutočnosti poslednými, ktorí mali zverejniť misiu alebo poradie cesty až po prechode Gibraltárskym prielivom.
Na to sa letka vydala neobvyklou cestou: smerovala Monako, potom Sainte-Rose, ktoré záviselo od Janov; po niektorých záhadných signáloch 17. a po prijatí 19. pokynov zapečatených v prípade potreby rozptýlenia alebo zhromaždenia sa letka definitívne vydala smerom k Atlantiku.
Mimochodom, Hyères a Antibes sme zotavili cestujúcich, ktorí boli iba Silas Dean a niektorí americkí dôstojníci, ako aj vyslanca jeho veličenstva Louisa XVI: „Gerarda“, ktorý nie je nikto iný ako gróf „ Alexandre-Conrad Gérard“. signatára Ravalera so Sílasom z dvoch zmlúv o spojenectve so Spojenými štátmi americkými. (Dokážeme pochopiť záhadu okolo tejto letky).
Po 33 dňoch plavby v Stredozemnom mori 17. mája 1778, kedy prešla Gibraltár, prešla letka dvoma anglickými fregatami, z ktorých jeden sa ponáhľal do Anglicka a informoval ju o tom, čo videla. To je o to dôležitejšie, že kráľovské námorníctvo malo vyzbrojiť letku súčasne, aby posilnilo svoje námorníctvo na americkom pobreží.
Viceadmirál d'Estaing, veliteľ plavidiel, si bol istý sám sebou; na to, aby bol sám so svojím človekom pobúrený, môže byť veľmi nedôverčivý k kapitánom svojej letky okrem slávneho provensálskeho vojaka De Suffrena a Bougainville (8) .
Urobil z letky trasu, ktorá nie je príliš priaznivá , má zemepisnú šírku 36 ° až 38 ° alebo vládu pokojných a premenlivých vetrov.
Gróf d'Estaing sa so svojimi posádkami ukázal veľmi ľudsky tým, že im dal príležitosť písať svojim rodinám, listy, ktoré od letky oddelila brigáda „ Flore“ a zamierila do Francúzska.
Teraz je čas, aby Estaing zhromaždil všetkých kapitánov lodí, aby im dal pokyny týkajúce sa ich cieľa. V tom čase mala plachetnica na každom plavidle veľké vlajky, a rôznych tvarov (štvorcov), ako aj trojuholníkových plameňov rôznych farieb (žltá, červená, modrá), z ktorých každá má veľmi presný význam; je to dôstojník, ktorý má na starosti signály a pozoruje, prekladá alebo vysiela, ktoré sú zdvíhané na mostoch pri hlavách stĺpa; správa sa odstráni, keď príjemcovia zasiela príznak „ukážka“, ktorému bola správa porozumená.
Dal im mená dvoch nastúpených cestujúcich: Siléas Deane a Gérard.
Prekročenie Atlantiku bolo spomalené skutočnosťou, že letka musela bojovať proti nepredvídateľnému nepriaznivému počasiu a vyžadovala by si námornícku kapacitu, ktorú Estaing nevyhnutne nemal !!! Takže pokoj, víchrica, búrky. Okrem toho musel vykonávať evolučné cvičenia, keď videl príliš výstižné posádky, nehovoriac o tom, že rýchlosť niektorých lodí nebola rovnaká pre všetkých.
Tento prechod trval 51 dní.
Bohužiaľ, v dôsledku toho sa prekvapivý efekt stratil, keď admirál English Howe opustil Delaware 28. júna, aby sa preskupil s Byronom. Odteraz už nie sú Angličania slobodní.
V každom prípade eskadra dorazila 5. júla 1778 blízko krajiny, na najviac šiestich miestach vo Virgínii, napísal Bougainville svoje noviny o tretej hodine. ráno pri zvuku dela; prvý kontakt s nepriateľom " Angažujúci sa, bojujúci proti anglickému korzárovi Rose, náš fregata sa chopil, že po siedmich hodinách boja, v stave, ktorý bol nútený horieť ", ako aj Zničené boli 2 fregaty, ktoré boli stále umiestnené v zálive.
D'Estaing sa po pristátí 2 francúzsko-amerických vyslancov v Chesteri objavil pred New Yorku v Sandy-Hock (11. júla) a mohol ukotviť lode anglickej flotily a mesto obhájilo 12 000 muži generála Clintona; a okrem potrieb armády unavenej tromi mesiacmi na mori bola potreba čerstvej vody a zásob. Posádka bola jedného dňa bez chleba alebo vína; úprimní spojenci (Američania), ktoré máme v tejto dobrej krajine, predali nám libru chleba 1 libru 12 solov !! ".
Bez toho, aby sme sa príliš podrobne venovali detailom, je isté, že prijatie niektorých Američanov nebolo príliš srdečné (môže to byť rozhorčenie siedmej vojny alebo sa ich Francúzsko malo snažiť kolonizovať?).
K tomuto sklamaniu boli pridané prípady skorbutia a navyše museli znášať búrku, ktorá viedla letku k útočisku v Bostone. V tom, čo sa Bougainville a veliteľ Suffrenu vo svojom zastúpení dohodli na generálovi: „ Ale v mene Božom sa rozhodujte a konajte a že aspoň po práci nevyhnutnej pre bezpečnosť letky majú naše posádky konečne zvyšok si kúpili dobre! S hlbokým zármutkom pozorujem, že vo všetkých radách, pri všetkých rokovaniach sme nikdy nebrali do úvahy skutočnú postavu našich mužov a vojakov, akoby ich zdravie nebolo základom žiadneho z nich. prevádzka. Človek by mal tiež premýšľať o tom, aký vplyv má zhoršenie postavy na morálku, najmä ak ľudia môžu veriť, že ich choroba je spôsobená vinou šéfov “(31. augusta).
Sandy-Hock (11. júla) - Viceadmirál sa tam rozhodne zakotviť (zostal tam 11. až 22. júla) pri rieke Shrewbury medzi Sandy Point. a Long Branch Beach, odtiaľ uvidel Howeovu letku ukotvenú.
Poslal dôstojníka, pána De Choina, do Washingtonu, aby získal zásoby z letky v sladkej vode a jedle a aby získal pilotov, ktorí poznali preukazy.
Dostal list od korešpondenta, ktorý nebol nikto iný ako generál Lafayette
„V tábore neďaleko Paramusu 14. júla 1778.
Yetti „S veľkým potešením, monsieur le comte, som sa dozvedel o príchode francúzskej flotily na pobrežie Ameriky. Nemôžem však vedieť, že si to objednáte, a ten mi dáva omnoho väčší, učenie správ o zaujímavejšom víťazstve, verím, v tomto spojení, ako kedykoľvek predtým. mohol byť. Páči sa mi, že si prvý úder vyrazíte do drzého národa, pretože viem, že oceníte potešenie z poníženia a že viete dosť toho, aby ste ho nenávideli. Mám tú česť patriť vám týmto pocitom, ako aj krvnými väzbami a našim spoločným názvom Auvergnat, a na svete neexistuje motív, ktorý by sa nestretol, aby ma nútil túžiť po vašom. úspech s horúčkou, ktorú nemožno vyjadriť. V tejto chvíli sú veľmi dôležité z viacerých dôvodov, a dúfam, pán Monsieur le Comte, aby som čoskoro opäť videl city, ktoré som videl v Londýne a ktoré vám anglickí páni ctia. Môžete ich poraziť, potopiť, položiť tak nízko, ako boli drsní! Nechajte začať veľké dielo ich ničenia, ktoré postaví ich národ pod naše nohy! Môžete im na ich náklady dokázať, čo môžu urobiť Francúz a Auvergnatsky Francúz! Môžete im urobiť toľko škody, koľko si želajú! "
D'Estaing tiež dostal veľmi vrúcny list od Washingtonu: „ Príchod flotily patriacej Jeho naj kresťanskej výsosti na naše pobrežie je udalosť, ktorá ma veľmi potešuje. Hlavný generál mu vopred zablahoželal k víťazstvu, ktoré všetci očakávali, a zablahoželal k náklonnosti, ktorá ho spojila s viceadmirálom.
Zdá sa, že prišiel okamih, keď Angličanom priniesol smrteľnú ranu. Práve v túto hodinu premýšľal Washington o prechode cez Hudson proti prúdu z New Yorku v Kingsferry; stretol sa na ľavom brehu s jeho poručíkom Gatesom, ktorý už bol so 7 alebo 8 000 mužmi, šiel za Clintonom zozadu, zatiaľ čo d'Estaing zaútočil na Howeovu letku spredu.
ÁNO Ale ... osud by sa rozhodol inak!
18. júla Choin oznámil príchod pilotov, z ktorých jeden bol najskúsenejším plukovníkom milície v krajine, ale nebol príliš horlivý na splnenie svojej misie! Napriek Estaingovej netrpezlivosti jednohlasne vyhlásili, že to, čo sa od nich požaduje, je nemožné; lode sedemdesiatštyri nevstúpia so svojím kanónom do New Yorku.
D'Estaing nechal tieto overenia overiť prieskumami, ktoré piloti vykonali pod kontrolou poručíka M. de Ribieresa: inšpekcia dala baru dvadsaťdva metrov, čo bolo z veľkej časti nepostačujúce na ďalších päť veľké lode.
20. júla admirál usporiadal vojnovú radu so svojimi predstaviteľmi letky a vzhľadom na neistotu manévru a kategorické odmietnutie pilotov operáciu zrušil d'Estaing, smrť v duši.
Podľa želania, ktoré Washington vyjadril, že pôjde na ostrov Rhode Island, aby vydal Newport; admirál oznámil svojim dôstojníkom informácie, ktoré mal o tomto meste, a informoval ich, že sa budú plaviť týmto smerom; ak operáciu v New Yorku nebolo možné vykonať, spojenecká letka išla na Rhode Island, aby doručila Newport.
Môže to byť nedostatok odvahy aj kvôli nedostatku presnej námornej kartografie; možno aj niektorí velitelia, ako je Bailiff Suffren so svojou obvyklou horlivosťou, vyskúšali túto operáciu, ale ak nedokážeme prepísať príbeh.
Od Sandy Hook po ostrov Rhode sa strávilo sedem dní: „Sedem dní znepokojujúcich ,“ povedal d'Estaing, pretože voda čiastočne chýbala a počet srbutikov rýchlo stúpal. 29. júla sa peruť plavila pred Newportom. Aj tu bola nutná súťaž pilotov; Ostrov Rhode bol prístupný iba po kľukatých a ťažkých priechodoch.
Ostrov Rhode je jedným z ostrovov veľmi členitej zátoky Narraganset; na jeho južnom konci uzatvára mesto Newport. Je obklopený veľmi úzkymi vstupmi. Východný kanál ho oddeľuje od zeme; na západe s ostrovmi Conanicut a Prudence, ktoré sú od pobrežia oddelené samotným zátokom Narraganset. Súbor tvorí vojenské postavenie prvého rádu.
Pre d'Estaing to bola otázka zachovania troch pasáží; americký hlavný generál Sullivan, prichádzajúci z vnútra, mal zaútočiť na ostrov Rhode na severnej strane a kapitalizovať v Newporte tých šesť tisíc mužov, ktorí tam boli. Úlohou francúzskeho admirála bolo zabrániť tejto armáde v úteku počas letu na morskej strane.
D'Estaing a Sullivan nemohli konať okamžite. 29. júla, keď bol ukotvený v Newportu, admirál dostal list od generála: nebol pripravený, jeho milície boli stále v ich dome, požiadal o čakanie. Dôvod bol pravdivý, vieme, že americké milície nemali charakter bežných jednotiek; ale možno to bolo trochu zmiešané s tou žiarlivosťou, na ktorú varovala La Fayette d'Estaing v lyrickom tirade, keď vedel, ako si to môže urobiť!
„Mám pocit, že pre niektorých ľudí je nešťastné vidieť krásne tirády hry zahraničných hercov. Mám pocit, že Francúzi trochu zatienia svojich susedov a že pre nich budú pravdepodobne vyhradené nádherné zákruty divadla. Útok generála Sullivana, aj keď veľmi dôležitý, by bol taký, ktorý sa v župane nazýva komédia, v porovnaní s okuliarmi, ktoré by mohla poskytnúť vaša flotila a vaše jednotky. "
Admirál súhlasil, že bude čakať; ale, ako hovorí, „ tak sme stratili vzácny okamih príchodu, ten, v ktorom sme ohromení a v ktorom nič často neodporuje“.
Zmätok a hra mačky a myši !!!
Operácia sa začala akýmsi blokádou. Prevažná časť letky zostala na úrovni centrálneho priechodu medzi ostrovom Rhode Island a Conanicut. Do východnej chodby vstúpili dve fregaty, kde spálili korvetu a dve lodné kuchyne. Na západný priechod alebo Narragansets boli poslaní Strelec , Albert Rionov a Fantasque z Suffren. Obaja kapitáni, často bratia v náručí, obkľúčili ostrov Conanicut a umlčali dve batérie; Potom, keď pošmykli medzi týmto ostrovom a ostrovom Prudence, prišli spáliť štyri fregaty a korvetu. Všetky prístupy k Newportu boli obsadené našimi loďami. Sullivan sa musel len objaviť.
Dorazili sme teda do 8. augusta. Do tohto dátumu bola americká armáda konečne pripravená !! prišiel okamih pre rázne kroky.
D'Estaing listy na mori; aby sa zabránilo príchodu pomoci, ochranca a provence . So zostávajúcimi ôsmimi loďami núti stredný priechod po prudkej delostrele s batériami Newportu a ide priamo na kotvu mimo dosahu anglického ohňa. Na tomto kotvisku sa k nim pripojili Strelec a Fantasque , zatiaľ čo tretí fregata posilnil tieto dva fregaty už vo východnej časti kanála.
Všetky tieto pohyby ôsmeho boli uskutočnené s presnosťou a metódou. Všeobecný útok bol odložený na nasledujúci deň: 10. Sullivan mal zaútočiť východným kanálom pod ochranou troch fregat; d'Estaing spolu so svojimi desiatimi loďami zaútočil na centrálnu prihrávku, ktorej bol kapitánom.
9. od Estaingu pristáli na ostrove Conanicut pristávacie prápory (4 000 vojakov) vďaka 6 000 Angličanov brániacich námestie.
Počasie bolo hmlové, ako sa to často stáva v tomto regióne, dokonca aj v polovici leta; s vychádzajúcim slnkom sa hmla rozptýlila. Ráno 10. augusta admirál objavil nečakaný pohľad na more.
Ochranca a Provence, ktorí sa utiekajú za plnú plachtu na západe Západu; po tom, ako uvidel peruť tridsaťšesť plachiet, z čoho sa k pobrežiu priblížilo štrnásť lodí s dvoma batériami (z delov). Hádame, čo sa stalo. Howe, voľný od 22. júla, opustil kotvenie Sandy Hook; posilnený niekoľkými budovami , prenasledoval nás. (Bolo to miesto, kde sa Sandy Hook vrátil: my sme v slepej uličke, Angličania pri východe).
Tu musíme oceniť pevnosť a predovšetkým prítomnosť ducha d'Estaingovej. Prekvapene náhle nešťastné nešťastie, spôsobené predovšetkým Sullivanovými meškaniami, nestratil minútu, aby čelil nebezpečenstvu; jeho rozhodnutie, jeho energia, jeho rýchlosť by si zaslúžili lepšiu odmenu. Nie je ani jeden, ani dva, znovu naloďuje svojich vojakov; má priaznivý vietor, aby sa dostal z pasce rezaním káblov.
Howe, prekvapený týmto odvážnym manévrom, uniká tomu, čo Estaing využíva na sledovanie angličtiny!
Popoludní 11. apríla je francúzska letka pripravená na začatie boja, ale tu je ďalší nešťastný pultový čas vo forme násilnej búrky, ktorá vydrží celú noc rozptýlením oboch flotíl.
Languedoc stráca kormidlo a je úplne izolovaný a navyše je napadnutý malou anglickou loďou; Odolný, podarilo sa mu namočiť neďaleko Delaware. Na 14. mieste sa k nemu pripojili ďalšie lode, z ktorých jedna bola tiež prepustená, ako aj Caesar, ktorý odišiel do útočiska v Bostone, kde sa v prípade odlúčenia zhromaždili.
Ale aj napriek poškodeniu, nespomínajúc sa kuriózne odhadzovanie sa rozhodne vyskúšať nový útok na Newport. 20. augusta sú Francúzi opäť pred miestom. Rada vojnového zasadnutia na Languedoce zhodnotí možnosti rýchleho zvrhnutia mesta. Operácia sa zdá byť nemožná, dokonca zdvojnásobenie jednotiek umiestnených na zemi (Američania sa pýtajú 600 mužov, d'Estaing je pripravená poskytnúť 1200). 22. augusta bolo obliehanie opustené: letka odplávala do Bostonu, aby opravila lode, zásobila ich a starala sa o chorých. Francúzi čakajú na nové sklamanie: skôr chladné privítanie obyvateľov Bostonu. Ak bola americká vec vo Francúzsku populárna, opak nebol pre francúzsku pomoc úplne pravdou. Američania sú opatrní, pokiaľ ide o týchto nováčikov, ktorí sú považovaní za ľahké a šialené ženy. Obyvateľstvo, hlboko protestantské, sa tiež obáva týchto francúzskych „pápežov“ (katolíkov), ktorí boli predtým ich nepriateľmi.
Na zmiernenie napätia si vyžaduje všetok diplomatický zmysel Washingtonu , ktorého vyslala Lafayette , zatiaľ čo francúzska strana sa sťažuje na nedostatočného ducha spolupráce nových spojencov, ktorí hovoria nahlas, žiadajú veľa a majú málo prostriedkov. materiálov. Vody amerického pobrežia nie sú známe francúzskym námorníkom, ktorí sú závislí od amerických pilotov, ktorých spoľahlivosť je neistá.
Po vykonaní potrebných opráv, po odpočinku posádok a dodaní letky.
Prvý september, Howeova letka prišla pred Bostonom, keď zistila, že Francúzka je v polkruhu uprataná a bráni ju dvoma batériami, hoci bola posilnená, videla, že útok za týchto podmienok by bol samovražedný.
Po novej vojnovej rade alebo sa preskúmali dva návrhy vrátane jedného z Lafayette, ale d'Estaing ich odmietol považovať za príliš riskantných.
17. októbra sa kongres Spojených štátov vzdáva hold viceadmirálu d'Estaingovi a jeho námorníkom (bol čas!).
Následné útoky Estaingu znepokojili anglických generálov, ktorí evakuovali svoje jednotky z Philadelphie.
Ako sezóna postupuje, má táto loď silný náraz vetra, ktorý rozptyľuje britskú flotilu, aby plávala smerom na Martinik.
3. časť
Námorná bitka pri Grenade : alebo je gróf d'Estaing vynikajúci pri vedení vojny na pevnine ako na mori. Prichádza 9. novembra.
Bude sa musieť spoliehať na admirála Barringtona, ktorý velí námornej divízii Západnej Indie, ktorá bude tiež dostávať posily, ktoré prinesie z New Yorku na útok na Svätú Luciu; tá je vytlačená v zátoke veľkej zátoky „cul de sac“ tohto ostrova so siedmimi visačkami a hrstkou malých jednotiek ; eskadra Estaing, ktorá prechádza 10. decembra, nebude mať úžitok !!!
13. dňa tohto mesiaca očakávané útoky zaútočia na ostrov vylodením 5 000 červených tuník, podporovaných silnou pobrežnou batériou.
Vzdialenosť medzi týmito dvoma ostrovmi je 50 km (81 km), francúzska letka (12 plavidiel) bude pred sv. Luciou s 15.000 vojakmi ; d'Estaing by radšej vylodil svojich vojakov s námorným delostrelectvom, aby sa 18. decembra pokúsil o úplný útok. Je to krvavé zlyhanie, ktoré stojí životy 800 mužov; vrátane 40 dôstojníkov zabitých alebo zranených.
Suffren, ktorý nemá vo vrecku svoj jazyk, veľmi znepokojené poznámky, že lode neozbrojené pristátím časti ich delostrelectva a ich posádky sú teraz na milosrdenstvo angličtiny !!! Súdny zriadenec preto poradil svojmu vodcovi, aby znovu nalodil mužov a delostrelectvo, aby zaútočili na anglické lode pred Byronovou letkou, o ktorej je známe, že prechádza cez tento sektor. D'Estaing sa pustil, ale neútočil !!! 24. decembra zdvíha kotvu a získava pevnosť Fort-Royal (Fort de France). Toto zlyhanie je neospravedlniteľné, dodáva angličtine vynikajúce ukotvenie pri Martinikových bránach, ktoré angličtina využije vo svoj prospech.
Vzhľadom na ciele, ktoré stanovil Ľudovít XV. Pri odchode z letky; Flotila D'Estainga nebola veľmi vzdialená od fiaska; zjavil sa ako váhavý vodca, nevhodný a neschopný využiť okolnosti; Tvrdý úsudok zo strany Suffrenovej!
Tam, kde náš viceadmirál nemá na výber, aby si zachoval úctu kráľa, musí sa ujať iniciatívy pri útokoch na Barbados (základňa Kráľovského námorníctva) , okrem násilnej búrky ho však môže odložiť výber na ostrove Grenada; kde dorazí 2. júla, pristane tam 1200 vojakov, sprevádzaných d'Estaingom meča v ruke. Útok trvá dva dni, anglické jednotky sú ohromené a kapitulujú tak, že opustia 700 väzňov a guvernéra ; zatiaľ čo Francúzi zabili a zranili iba 106 osôb.
Slávnosti netrvali dlho, pretože 6. júla, o tretej hodine ráno, francúzske fregaty zbadali anglickú flotilu a prepravu svojich jednotiek; varujú zbraňami. Francúzske sily vidia, že sa Byron pokúša odvážne mŕtvicu, ktorá sa snaží zakotviť medzi ostrovom a francúzskou eskadrou pri kotvení. , de Grasse a La Motte-Picquet využili príležitosť vystrihnúť týchto „Rosbeef (4)“, ktorí nepochybujú o premene Byronovho manévru na pascu!
Čoskoro ráno, d'Estaing prerušil káble a bitka sa odhodlala podľa klasickej taktiky línie (pozri nákres) na dvoch priechodoch, kanónáda je divoká, loď Suffren, ktorá je na druhom mieste Vystreľte paľbu z 21 anglických lodí, ale s potešením vyhlasuje: „Naša loď urobila zázraky, vystrelili sme 1600 zbraní, rovnako ako Languedoc, ktorý zastával svoj post.“ Nepriateľom budú vymazané 21 000 kanónov, ktoré sú ťažko veveričky a rozrušený so štyrmi loďami vychádzajúcimi z línie.
Suffren bojoval natoľko, že znak lode rodiny Suffren (François de Palmède) povedal : „ Naša loď urobila zázraky, vystrelili sme 1600 zbraní, rovnako ako Languedoc, ktorý zastával túto funkciu. V čase boja nikdy nedošlo k prerušenému manévru. Suffrenský exekútor potešil tých, ktorí vyšli k ohňu. Pracovné miesto, ktoré som si objednal, bolo veľmi zle zvládnuté, demontoval som dve zbrane, všetci moji ľudia boli zabití alebo zranení. Vyzeralo to, akoby ma sprevádzal dobrý génius, keď som prechádzal z jedného miesta na druhé, aby som vydal rozkazy, prišla mu nepriateľská strela. Keby som to nechal, bolo to rovnaké. Bola som tak blízko námorníka, ktorého hlavu uniesla delová guľa, takže moja tvár bola pokrytá mozgami, nikdy strašnejšia. Mal som trasúce sa zuby, ktoré chceli namieriť na pištoľ, pretože sa mi zdalo, že strelec paľoval bez toho, aby ukazoval, hlaveň suda nesla anglická strela a na druhom konci som mal stlačenú bradu. vytlačil ma preč a vyhodil všetky ďasná. Zachránil som nohy Chevaliera de Pierreverta, ktorý práve vydal rozkazy exekútorovi. Keď vystrelil, prešiel za pištoľ . Mal som len čas vziať ho za spodok kabátu a zastreliť ho na nohy . "
Ale tu je kráter d'Estaing a jeho nedostatok príležitostí, taktika (v tom čase stačilo vyhrať bitku!); nebude sa zaoberať prenasledovaním a súdny exekútor Suffren vo svojej korešpondencii hovorí, že keby bol taký námorník, ako bol odvážny, nemali by sme nechať uniknúť 4 zničené lode.
Ústredie Savannah (október 1779)
Vojenská situácia Američanov sa rýchlo zhoršila: Kráľovské námorníctvo znovu blokuje pobrežie 13 štátov a znásobuje vpády na zemi; odpočúvajúca pobrežná doprava; Južná Gruzínsko je prakticky napadnuté, Južná Karolína sa chystá okupovať.
Kongres vyzýva na pomoc francúzskej flotile pri dodávke Savannah.
Viceadmirál práve dostal rozkaz kráľa vrátiť sa do Toulonu, ale d'Estaing, pevnosť jeho úspechu v Grenade, sa cíti slobodne prijať žiadosť o kongres.
Bailiff de Suffren, ktorému d'Estaing zveril rozdelenie 2 lodí a 2 fregat, prinútil kapituláciu angličtiny na ostrovoch Cariacou a súostroví Grenadíny (14. júla); pripojí sa k Estaingovi, ktorý sa chce zapojiť do nových bojov s Byronom (22. júla), ktoré Angličan uprednostňuje pri kotvení v prístave na ostrove Saint Christopher's Island.
D'Estaing prepustil flotilu v Santo Domingu, mal 20 lodí a 3 000 mužov a odišiel do Savannah, aby pomohol vojakom generála Lincolna.
2. septembra hurikány a nekompetentnosť amerických pilotov, ktorí nedokážu viesť ťažké lode na trati (5 poškodených kormidiel, nedostatok vody a chorôb, prelomia morálku Francúzov pred začiatkom obliehania mesta). opäť s Suffrenom, ktorý s 3 loďami a 3 fregatami zablokuje ústie rieky, aby zabránil úniku anglických lodí.
Súdny zriadenec donútil 4 lode, aby sa uchýlili pod hradby Savany a zničili opevnenia ostrova Tybee. Ak bude mať poverené sily čoraz väčší význam, povedie to k významnej operácii uznávania rebier, ktorá nahradí nedostatky amerických pilotov a umožní tak 12. septembra pristátie Francúzov.
Z letky zachytáva 2 britské lode, ale počas tejto doby, bohužiaľ, britská posádka dostane posily a posilnenie.
Estaing 9. októbra verí, že opakuje svoje vykorisťovanie Grenady a snaží sa o úplné napadnutie mesta, ale bude čeliť prudkému odporu anglického generála Prévosta; vyjde zranený na oboch nohách!
Francúzi sa musia vzdať bez slávy opätovným nalodením svojich vojakov, ich staníc, ich delostrelectva potom, čo stratili 63 dôstojníkov a 579 vojakov zabitých alebo zranených.
Toto je opäť neúspech. Ale s nezamýšľanými a pozitívnymi dôsledkami pre Američanov: Pred návratom k Estaingovi Angličania už nebudú hroziť Charlestonu a Južnej Karolíne a Severu, budú evakuovať Rhode Island, aby sa sústredili. ich sily v New Yorku; čo bude mať tiež účinok na oslobodenie mesta New-Port, a tým bude hrať rozhodujúcu úlohu tým, že umožní umiestnenie vojakov Rochambeau.
Teraz je návrat nezastaviteľný a je mimoriadne ťažký. 28. októbra rozloží eskadra príšerná búrka: k Toulonu sa pripoja tri lode, Zélé, Marseillais a Sagitaire; zvyšok eskadry získa Brest s chorými posádkami a plavidlami v zlom stave; existuje jeden: Languedoc unášaný v divokom oceáne, ktorý príde 7. decembra.
Je však možné opísať straty spôsobené britskej flotile: šesť zničených alebo spálených fregat, dvanásť korvet alebo súkromných príslušníkov, ktorí trpia rovnakým osudom, 10 vojnových lodí zajatých so štyrmi súkromníkmi a 106 obchodných lodí za 2 405 000 GBP.
Napriek zmiešaným výsledkom bude Estaing privítaný ako hrdina v jeho barle a bude ho dostávať kráľ, ktorý ho bude chváliť; napriek tomu bude chcieť chytiť niektoré ostrovy v západnej Indii, tiež bude mať, a to nie je najmenšia vzdialenosť, kráľovské námorníctvo od amerického pobrežia; a pomoc pri vyčistení niektorých britských flotíl, čo pomôže pri implementácii anglického plánu invázie.
Záver v polovici odtieňa
Bailly de Suffren:
Toto je koniec siedmej kapitoly : Vice admirál d ' Estain bude mať ťažkú úlohu opraviť námorníctvo, ktoré bolo po siedmej vojne proti angličtine trochu ospalé; Američania sú stále modří, v tejto oblasti nemajú podozrenie na zložitosť námorných bojov, lepšie pochopia v roku 1944 na pobreží Normandie.
Vzhľadom na svoje ciele zverejnené začiatkom roka (pozri vyššie) nebola flotila D'Estaing vzdialená od fiaska. D'Estaing sa odhalil ako váhavý vodca, nevhodný a neschopný využiť okolnosti. Vo svojej korešpondencii Suffren vypustí svoj hnev a svoju záhadu:
Čoskoro 8. kapitola: Návrat Lafayette do Francúzska
Poznámka autora : možno si dokonca položiť otázku, či to nie je tak jeho hlavná zásluha, že kráľ Ľudovít XVI. Mal húževnatú zášť !!!
Ocenenia spoločnosti američanov v Paríži:
Výňatok z „histórie poslednej vojny medzi Anglickom, Spojenými štátmi americkými, Francúzskom, Španielskom a Holandskom, od začiatku v roku 1775 do konca roku 1783.“ Publikované v roku 1788, s. 64.
„Také boli udalosti kampane grófa d'Estainga v blízkosti Severnej Ameriky. Prítomnosť francúzskej eskadry udržala angličtinu v defenzíve, zbavila zbytočné úsilie, ktoré Veľká Británia vynaložila v tomto roku na podrobenie Kolónií, a poskytla ich autonómii nový stupeň dôvery. Keby bol kríženie francúzskeho admirála kratší; je veľmi pravdepodobné, že by prekvapil anglickú letku v Delaware a že by sa musel vzdať alebo spáliť. "
Koniec tejto kapitoly
Prílohy 1 :
Belle Poule je fregata z 12 rokov, ktorú postavil inžinier Léon Guignace v Bordeaux, prvý fregat, ktorý sa mal zdvojnásobiť na meď; 17. júna 1777 večer Chadeau Clocheterie sa jeho veliteľ postavil 4 hodiny pred Plouescata, britského fregata Arethusa (32 zbraní), ktorý zabil druhého veliteľa, ako aj 30 námorníkov a sto zranených. Tento boj je pre Louisa XVI „casus belli“;
Vyrába sa v puzdre Belle, ktoré predstavuje fregatu, závoje a laná v lakovaných vlasoch; vytvoril kaderník "Leonard-Aleskis" pre Marie Antoinette, tento účes sa v túto chvíľu rýchlo stal módnym.
2 - Scurvy ; corbut je choroba zapríčinená nedostatkom vitamínu C, ktorý sa v ľudskej bytosti prejavuje vo vážnej forme uvoľňovaním a hnisavým prejavom ďasien, krvácaním, potom smrťou. Kurvička sa spočiatku prejavuje únavou, potom opuchom rúk a nôh, potom krvácaním zo slizníc nosa a ďasien a mnohých podliatin pod kožu. Zuby odchádzajú až do spadnutia. Nedajú vstať, postihnuté osoby zomierajú na vyčerpanie alebo na infekčné komplikácie dýchania. S rozšírenou chorobou námorníkov od 15. do 17. storočia sa scurvy bojovalo zavedením potravín, ktoré sú veľmi bohaté na vitamín C, ako sú kapusta a citrón, do svojej stravy.
3 - ružový - (hovädzie mäso) podľa farby červeného výstroja ( tradičná anglická nedeľná múčka, ktorú je možné jesť od: krvácanie do „bodu“ )
4 - Námorné kampane v 18. storočí, profesor Olivier CHALINE
https://youtu.be/NxR-xvMaWtY
5 - N arragansett je mesto vo Washingtone County, Rhode Island, Spojené štáty.
6. Zoznam lodí eskadry:
Languedoc (nové plavidlo) s 90 delami, viceadmirál a veliteľ eskadry. Počet odhadov
Hrom : 80 zbraní, veliaci grófovi De Bruyère; Caesarská loď so 74 zbraňami, veliteľ De Raymondis; 74-zbraňový bojovník , veliteľ De Bouguainville; Hectorove plavidlo so 74 zbraňami, veliteľ De Mories-Majastre; veliteľ fascinujúceho veliteľa 64- zbraňovej lode Suffren; Protecteur , 74-delová loď, veliteľ De Laubèpin; Zeal, 74-delová loď, veliteľ De Barras; Vaillant, 64-delová loď, veliaca markýzovi De Chabert-Cogolin; Marseillais , plavidlá so 74 zbraňami, veliteľ De la Poype-Vertrieux; 50 strelnej lode Strelca , veliteľa D'Aberta de Riomsa; Provence , loď 64 zbraní, veliteľ Saint-Antonin; Engagant , fregata 26 zbraní zo 7, veliteľ Gras-Préville; fregata Flore , veliteľ Verdun de la Cresme; nasmerovateľná fregata 26 zbraní z 8; chiméra , fregata 25 plechoviek po 8, veliteľ De Saint-Cezaire; Alemène , 26 zbraní z 8, kapitán Bonnevalu.
7 - Gróf Louis-Antoine de Bougainville , je námorný dôstojník, navigátor a prieskumník francúzštiny. V rokoch 1766 - 1769 viedol kapitán prvého oficiálneho francúzskeho svetového turné
Aby som si preveril či je to pravda, hĺadam životopis veliteľ De Bouguainville. Našiel som článok
Original článku :
Originál
Wikipedia
Louis-Antoine de Bougainville
Guerre d'indépendance des États-Unis[modifier | modifier le code]
Il embarque ensuite comme second du capitaine de vaisseau de Guichen sur la Terpsichore en mai 177526 et sur le Solitaire en décembre 1776. Il commande en janvier 1777 le vaisseau le Bien-Aimé26, puis, d’avril 1778 à 1779, le Guerrier26. Promu chef d'escadre des armées navales le 8 décembre 1779, malgré ses origines roturières, il commande plusieurs vaisseaux dans la guerre d'indépendance des États-Unis, dont le Languedoc, de juin à septembre 178026. Il commande l’Auguste (de 80 canons) au sein de la flotte qui quitte Brest en mars 1781, sous les ordres du comte de Grasse. Il est au combat devant Fort-Royal de la Martinique le 29 avril 1781 contre la flotte britannique de l'amiral Hood et manœuvre si maladroitement sa division qu’une large brèche s’ouvre entre le centre et l’arrière-garde, ce qui lui vaut deux jours de mise aux arrêts27. Le 5 septembre de la même année, il participe à la bataille de la baie de Chesapeake et contribue à la victoire27. Il retourne dans l'armée de terre avec le grade de maréchal de camp.
Son comportement à la bataille des Saintes, le 12 avril 1782, est des plus curieux. À la tête de sa division de six vaisseaux, il abandonne son amiral, le comte de Grasse, et les douze autres vaisseaux français aux prises avec les navires britanniques sous les ordres de l'amiral Rodney. Bougainville prétend ne pas avoir compris les signaux de son vaisseau amiral pour définir la manœuvre. Il lui était pourtant facile de faire faire demi-tour à sa division et de revenir en l'espace d'une heure sur le lieu du combat. Ce faisant, il aurait provoqué la panique chez les Britanniques entourant les vaisseaux français. De nombreux témoins accablèrent la désertion de Bougainville au procès de Lorient en 1784. Cependant le conseil de guerre le relaxe, car sa condamnation eût été embarrassante pour les ministres, compte tenu de ses relations28.
26. The Pacific journal of Louis-Antoine de Bougainville, 1767-1768, John Dunmore (éd.), Londres, Hakluyt Society, 2002, 322 p.,(ISBN 978-0-90418-078-7), p. xxvi.
Louis-Antoine de Bougainville
Válka za nezávislost Spojených států [ změna | upravit kód ]
Poté nastoupil jako druhý za Guichenovým kapitánem na Terpsichore dovnitřKvěten 177526 a na Solitaire vProsince 1776. Velí dovnitřLeden 1777plavidlo Milovaná 26 , poté od dubna 1778 do 1779 Bojovník 26 . Povýšený velitel eskadry námořních armád dále8. prosince 1779, navzdory svému obyčejnému původu, velel několika plavidlům ve válce za nezávislost Spojených států , včetně Languedocu , od června doZáří 178026 . Ten ovládá Auguste (z 80 pistole) v rámci vozového parku, který opouští Brest vBřezen 1781, na rozkaz Comte de Grasse . On je v boji v přední části Fort-Royal de la Martinique na29.dubna 1781proti britské flotile admirála Hooda a neohrabaně manévrovat, pokud by jeho velké narušení otevřelo rozdělení mezi střed a zadní stráž, což mu vyneslo dva dny zatčení 27 . The5. záříve stejném roce se zúčastnil bitvy u Chesapeake Bay a přispěl k vítězství 27 . Do armády se vrátil v hodnosti polního maršála .
Jeho chování v bitvě u Saintes se12. dubna 1782, je nejvíce zvědavý. V čele své divize ze šesti lodí, opustil svou admirála , k Comte de Grasse , a dvanáct dalších francouzských lodí bojuje s britskými loděmi pod velením admirála Rodney . Bougainville tvrdí, že nerozuměl signálům své vlajkové lodi k definování manévru. Přesto pro něj bylo snadné otočit divizi a během hodiny se vrátit na místo boje. Přitom by způsobil paniku mezi Brity obklopujícími francouzská plavidla. Mnoho svědků odsoudilo dezerci Bougainvillea při procesu s Lorientem v roce 1784. Válečná rada všakosvobodil ho, protože jeho přesvědčení by bylo pro ministry trapné, vzhledem k jeho vztahům 28 .
26. The Pacific journal of Louis-Antoine de Bougainville, 1767-1768 , John Dunmore (ed.), London, Hakluyt Society, 2002, 322 p. , ( ISBN 978-0-90418-078-7 ) , s. xxvi .
V článku sa uvádza - vo francuzskom originali - d’avril 1778 à 1779, le Guerrier - v preklade - poté od dubna 1778 do 1779 Bojovník - to znamená, že veliteľ De Bouguainvilleve pôsobil od dubna /apríla / 1778 do 1779 sa lodi s názvom Le Guerrier.
To znamená že lod Le Gladiator výrobca chybne nazval a lod sa skutočne volá Le Guerrier. Aby som tu obsiahle dokazovanie zhrnul.
Francúzi podporovali Američanov zastaralými loďami. Loď Le Guerier / v preklade bojovník - gladiator bol človek bojovník / bola postavená v roku 1753. Ako uvádza Heller vyplavala do ameriky prvy krát v roku 1777. To je 24 rokov od postavenia, čo je dosť.
V zozname francuzsky lodí sa píše :
Guerrier 74 (zahájen 7. září 1753 v Toulonu, navržený Jacquesem-Lucem Coulombem, dokončen Josephem Marie Blaise Coulombem ) - zajat Brity v Toulonu v srpnu 1793, převzat tam Francouzi v prosinci 1793, zajat a spálen Brity v bitvě u Nilu v srpnu 1798.
Vo WIKIPEDII sa píše :
Guerrier byl Magnifique class 74-gun loď linky z francouzského námořnictva . Zúčastnila se bitvy na Menorce (1756) a bitvy u Lagosu . Byla součástí Bougainvillovy eskadry pro námořní operace v americké revoluční válce a účastnila se operací před bitvou na Rhode Island , v bitvě u Grenady a při obléhání Savannah .V červenci 1781 se zúčastnila invaze na Menorku . Dne 9. srpna zachytila 700 tun HMS Scarborough .V době invaze do Egypta měl být Guerrier vyřazen z provozu na dva roky [1], ale přesto byl začleněn do invazní flotily. Zúčastnila se bitvy o Nil , kde byla zajata Brity. Byla tak vážně poškozena, že byla spálena.
Takže čo o lodi vieme z historických záznamov : výstavba lode Guerrier bola začatá 7. septembra /září / 1753 v Toulonu, navrhnutá Jacquesem-Lucem Coulombem, dokončena Josephem Marie Blaise Coulombem, postavená ako bežná 74 delova radová vojnová loď, s výbornou menevroveteľnosťou a silnou výzbrojou, ktoré francúzko stavalo v desiatkach kopii až do začiatku 19 storočia. Trup lode pol zhotovený tradične z dubu, stožiare a výbehy z borovice. Jej štandartne zásoby boli: voda na 3mesiace, víno na 6 mesiacov, jedlo na 5-6 mesiacov ktore obsahovalo niekoľto ton sušienok, múky, sušenej a čerstvej zeleniny, mäsa a solených rýb, sýr, olej, ocet, sol a živých prasiat. Na spodnej palube mal 28 diel o hmotnosti 36 liber (nejväčšie servisní šablony ve flotile v té době) a 30 diel o hmotnosti 18 liber na hornej palube. Okrem toho ešte niesla 16 diel o hmotnosti 8 liber . Toto železné delostrelectvo vážilo 215 tun. Loď niesla takmer 6000 delových guľ o celkovej hmotnosti 67 ton. Okrem toho niesla reťazové delové koule a množstvo hroznových brokov o celkovej hmotnosti 8 ton . V priemere mal každý kanón 50 až 60 ran.
Už v roku 1756, na začiatku sedemročnej vojny sa zučastnila bitky na Menorce a bitky u Lagosu. V priebehu americkej vojny o nezávislosť byl podriadený rozkazom Bougainville a integrován do sil d'Estaing . Bougainville videl Stredozemné more prví krát, vo svojom deníku sa sťažoval, že má príliš starou loď s posádkou samích nováčikov, kteru tvoria prevážne riečny námorníci, nehovoriac o provenslaštine, často potřeboval tlmočníka, aby im porozumel. K odchodu z Toulonu došlo na samom začátku vojny, tajne, aby zmarili anglicku špionáž: flotila odišla dňa 13.apríľa / dubna / 1778 / heller uvádza 18 apríľa, rozsialhli článok 12 apríľ, Wikipédia Guerrier 1753 13. apríľa - kto vie, kde je pravda / a iba na mori kapitáni otevrili pokyny a zistili, že idu do Ameriky. Mezi Hyères a Antibes nastoupili Silas Deane , americký vyslanec kontinentálního kongresu . Hygienický stav byl zlý a loď pred vyplavaním zo Stredozemného mora ztratila 7 mužov. D'Estaing strávil veľa času na mori vedením manévrov, takže anglická obchodní loď, která ich zahliadla v Atlantiku, mala čas dát výstrahu flotile admirála Richarda Howea čekajúceho na nich v Delaware Bay .Bitva o Rhode Island v auguste /Srpna/ 1778, potom v bitka o Grenada na 6. júla /července/ 1779 rovnako ako pri obliehaní Savannah v septembti, oktobri /září-říjnu/ 1779. Po návrate do Evropy se zúčastnil v júny / Červen / 1780 k jednej z množstva misii doprovodu obchodnej lode . V společnosti troch fláut doprovádzal konvoj 60 obchodnych lodí, ktoré bez ztráty dorazily do Antil dňa 13. októbra /října/ . Po návratu do Stredozemného mora, pôsobil v obliehanej Menorca ( fr ) v júny /Července/ 1781. Heller uvádza : Gladiateur se dostal na třetí a poslední cestu do Ameriky v auguste / srpnu / 1781 a nesl francouzské dobrovolnické posily, které se měly podílet na vítězství markýze de Rochambeau v Yorktownu 19. októbra / října / 1781 . Gladiateur byl vyřazen z provozu ve Filadelfii v 1. apríľa /dubna/ 1782. Historické záznami od júla 1781 do októbra 1782 o lodi Guerrier chýbajú, takže tvrdenie Helleru môžme brať za pravdivé. V októbri /Října/ 1782 sa zúčastnil jedneho z posledních vojnových ťažení , bitky u mysu Spartel , pokusil sa o zničenie anglickej flotily, která mala zásobovat Gibraltar .
V roku 1789 byl Guerrier umístnený v Toulonské eskadre . V roku 1793 unikol zničeniu, které zasiahlo mnoho lodí, keď Angličania v priebehu obliehania Toulonu evakuovali mesto pod palbou z republikánského delostrelectva. V zozname francuzskych lodí sa píše : zajat Brity v Toulonu v auguste /srpnu/ 1793, převzat tam Francouzi v decembri / prosinci/ 1793. V roku 1798 bol Guerrier vyradený zo služby na dva roky, protože byl velmi starý. Kvôli nedostatku lodí doprovadzajúcich prepravu vojsk však byl začlenený do invaznej flotily generála Bonaparteho, který odchádzal na egyptské taženie . Tejto flotile velil viceadmirál Brueys zmocnil se Malty a potom pristala Bonaparteho armáda v Alexandrii 1. 07. 1798, než se vnorila do prístavu Aboukir, čeká na zprávu o víťazstve vylodenej armády. Tam ju zachytila flotila admirála Nelsona, ktorý ihneď prešiel do útoku 1. augusta / srpen / 1798.
Behom bitky o Aboukir bol Bojovník vodcom rady 13 ukotvených lodí, poprvykrát plavajúcich pod trikolorovou vlajkou. Byla to teda prva loď, která byla napadnutá Nelsonovou flotilou. Zachytený nepriateľskými loďami, které ju odstreľovali z bezprostrednej blízkosti, odzbrojená o väčšinu posádky, ktorá bola na pevnine pre zasoby, zdevastovaná, napriek tomu huževnato bojeje viac ako hodinu, než je donutená priniesť svoju vlajku. Kedže bola Angličanmi považováná za příliš poškodenú, radšej ju spálili na mieste.
[-Po dnešnom objave som pišný, že som túto krásnu loď s užasnou 45 ročnou bojovou históriou postavil a dnes, 14 rokov od jej postavenia si ju cením ešte viac ako kedykoľvek pred tým. Neriešim to a zaroveň vyzívavam všetkých modelárov a odborníkov na lode aby posúdili, aké obdobie 45 ročnej bojovej činosti plastový model od spoločnosti Heller s chybným názvom Le gladiator znázorňuje loď Guerrier 1753, pre mňa je dnešný objav zadosťučinením za roky pohrdania od modelárov, ktorý kôli chybe v názve lodi ju považovali za loď ktorá neexistovala a tak nieje dôvod ju stavať, nikdy som im neveril a som hrdý že ľoď skutočne existovala a ma takú bohatú históriu
Prajem Vám pekný deň a teším na na diskusiu.
S pozdravom
Peter
- Gladiator
- Příspěvky: 5
- Registrován: 07 kvě 2021, 11:53
Příspěvků: 2
• Stránka 1 z 1
Zpět na Plachetnice (Sailboats) Diskuse
Kdo je online
Uživatelé procházející toto fórum: Žádní registrovaní uživatelé a 2 návštevníků
PARTNEŘI WEBU
- Obsah fóra
- Tým • Smazat všechny cookies z fóra
Všechny časy jsou v UTC + 1 hodina [ Letní čas ]
SPŘÁTELENÉ WEBY
