Na horne plochy drevenych a zmiesanych konstrukcii bola pouzivana tmava seda AMT-12, v standarde skoro cierna a modroseda AMT-11.
Boli samozrejme odchylky, ale to boli odchylky. Moznu inspiraciu na zakladne odtiene farieb sa najdu tu http://www.mig3.sovietwarplanes.com/colors/color-table.html
Podla direktivy n°2389/0133 z 3. jula 1943 bolitvary kamuflaznych poli na jednomotorovych stihackach nasledovne:
Samozrejme nie len monitor, ale aj farebne okolie skresluju subjektivny dojem z odietna farby. Ale aspon v hrubych ramcoch sa o tom da hovorit.
Ja tvrdim, ze tie farby boli tmave, nie svetle. Lietadlo mali zamaskovat, nie demaskovat. Toto su obrazky Jak-3 francuzskej jednotky N-N, tj. sice ine lietadlo, ale farby rovnake:
Pohlad pri interierovom osvetleni (a s bleskom):
A foto pri dennom osvetleni:
Na fotkach vyssie su originalne farby. Zamerne sem nedavam fotky rekonstruovanych lietadiel kamuflovanych sucasnymi farbami.
Samozrejme, variabilita farieb existovala, farby vyrobene v roznom case a v roznych zavodoch sa mohli lisit od predpisanej vzorky. Nakoniec, stava sa to aj dnes.
Francuzska letka N-N po prilete na Le Bourget v 1945:
Je tu vsak vidno, ze na vsetkych lietadlach sa snazili dodrzat standardnu schemu, lisilo sa to len v individualnom pristupe konkretneho maliara-natieraca-striekaca.
Na tejto jednej fotke (nie dvoch roznych fotkach) porovnaj:
- "svetlu" sedu pred a za kabinou. Rovnaky uhol nasvietenia a pritom ta v predu je kus svetlejsia,
- tmavost sedej na (cervenej) hviezde so skoro neviditelnym lemom na cisle,
- svetlejsiu sedu (modru) spicku vrtuloveho kuzela s tmavsim (cervenym) lemom.
Nakoniec, aj na tejto foto Avie:
je v cs. znaku (na smerovke) modra svetlejsia ako cervena.
Naposledy upravil 66misos dne 02 dub 2019, 09:31, celkově upraveno 1
