po roku som konečne dokončil svoj druhý model svojej novej modelárskej éry. Trvalo to tak dlho preto, lebo som bol dosť vyťažený a niekedy som na to aj mesiac - dva - nesiahol. Vybral som si Mossie, lebo som chcel relatívne ľahký a rýchlo postaviteľný model (Tamiya, netreba nitovať, radové motory) a naozaj nerozumiem, čo robím zle, keď mi to trvá tak dlho... Asi by som mal prehodnotiť stupeň detailnosti, lebo aj teraz vidím, že z detailov v kokpite a šachtách možno 3/4 vôbec nevidno... No uvidím.
K stavebnici: klasická Tamka, škoda že nespravili bombovnicu ako v štvrťke, bola by to pecka. Nepáčila sa mi kabínka, ktorá sa skladá z troch častí a spoje sú urobené tak, že ich cez sklo vidno. Riešil som to brúsením a leštením, na jednom diely mi to nie celkom vyšlo.
Kamufláž: Volil som prieskumáka - opäť hlavne kvôli jednoduchosti. Ale neľutujem to, veľmi sa mi to páči.
Ešte k tej farbe kokpitu a podvozkových nôh... Ani neviem, prečo som som sa rozhodol pre tento odtieň - tuším je to Sky. Asi to bolo skôr o pocitoch ako o rozmýšľaní. Proste som videl nejaké fotky kokpitu aj šachiet v tejto farbe a zaujalo ma to. Možné to teda bolo a budem veriť, že presne tento mnou vybraný stroj bol práve takto sfarbený...
Doplnky: farebné plechy od Eduardu, kúpil som aj bombovnicu od Pavly - tá však bola tak 3 mm kratšia (vyhodené peniaze) a tiež som riskol CMK motor na Hawu, rozdiely však boli priveľké, takže som to vzdal.
Chyby a problémy pri stavbe: Najhoršie hodnotím pôvodné Tamiyácke dekály, sú síce pekné, ale strašne hrubé. Skúšal som niektoré popisky lakovať a brúsiť, ale popravde mi to nešlo, tak som to vzdal. Prekvapilo ma ale, ako dobre na ne reagoval Hypersol od Agamy.
Najväčší prúser bol, keď som ho išiel surfovať a dával som maskol na reflektory na spodku krídla a jeden z nich mi spadol dovnútra... Najprv som vyvŕtal jednu dieru na spodku krídla, cez ktorú som to vybral, len na to, aby som zistil, že musím ešte vyvŕtať jednu navrchu, aby som ho mohol dať naspäť. Tú spodnú som nedokázal vybrúsiť na 100%, trochu ju vidno, ale nie je to tragédia. Aspoň mám poučenie do budúcnosti...
K fotkám: Fotenie mi veľmi nejde a ani nemám chuť sa tomu nejako extra venovať, fotil som to pri lampičkách s bleskom, bez blesku, v podstate automatikou...
Celkovo, mám z neho obrovskú radosť a keď sa naň pozerám, tak sa fakt cítim akoby to bolo skutočné lietadlo... Celkom som zvedavý, čo mi naň poviete. Pokiaľ sa Vám niečo nepozdáva, čo by sa ešte dalo napraviť, tak sem s tým, kľudne ešte nejaké korekcie zvládnem.
Hotovo: Aichi M6A Seiran, Mosquito Mk.IV, Polikarpov I-16; Fiat G-55 Centauro; Jak-3; Bf 110C; Bf-109E; Micubiši A6M2 Zero