Vojenské Letectvo Albánskej Ľudovej Republiky 1951-91
Napsal: 28 dub 2024, 08:36CHRÓM A ASFALT: Forcat Ajrore të Ushtrisë Popullore të Shqipërisë 1951-1991
Ak v Komunizme existuje peklo, tak jeto AĽR...
--------------------------------------------------------------
Projekt knižnej podoby historie albánskeho vojenského letectva je tak či onak presne ako to povestné „Ex nihilo“ – z ničoho. Podobne ako to bolo pri vzniku albánskeho letectva po roku 1945. Neskutočne chudobná krajina, zničená cudzími inváziami, stále prevažne agrárneho charakteru s akútnym nedostatkom technicky vzdelaných kandidátov, prijal cestu vytvárania vojenského letectva za súbežného budovania pozemných síl a námorníctva.
1. Na začiatku.
Talianska invázia do Albánska v apríli 1939 a neskoršia nemecká okupácia v rokoch 1943-1944 priniesli neporovnateľnú skazu a vyčerpanie. Poľnohospodárska výroba bola nízka a priemysel prakticky zastavil svoju prácu. K nedostatku ľudí, nástrojov a semien sa pridalo aj sucho v rokoch 1945-1946. Na trhu chýbalo oblečenie, prikrývky, deky, topánky. Ako sa uvádza v prehľade zostavenom v roku 1945 Vojenskou misiou ZSSR v Albánsku, ekonomická situácia Albánska bola žalostná:
„Albánsko má značné množstvo ropy, chrómu, uhlia a asfaltu, ale okrem ropy sa iné nerasty nevyvíjajú kvôli nedostatku odborníkov, financií a vybavenia. V súčasnosti sa na ropných poliach Kučove vyťaží asi 100 ton ropy denne. Produkcia v tejto oblasti sa môže zvýšiť na 500 ton. V iných ropných oblastiach je možná produkcia až 150 ton za deň...
Chróm (chromovej rudy) sa dá vyťažiť asi 500 ton mesačne. Albánci sa domnievajú, že Nemci počas okupácie zobrali z Albánska asi 7000 ton chrómu. Albánska ruda obsahuje veľmi vysoké percento chrómu (podľa talianskych údajov až 45–50 %). Ťažba medi je možná v množstve do 100 ton za mesiac, uhlia do 200 ton za deň, asfaltu do 200 ton za mesiac. Albánsky asfalt je považovaný za najlepší asfalt na svete. V predvojnových časoch sa asfalt z Albánska vyvážal do Nemecka, Francúzska a Talianska. Taliani vyvážali z Albánska 100 000 ton ropy ročne.
V iných odvetviach, ako sa uvádza v prehľade, bola situácia ešte horšia:
„Priemysel Albánska nemožno nazvať priemyslom v plnom zmysle, keďže albánske podniky sú akýmsi remeselníckym dielňam a nie továrňami a továrňami moderného typu. V priemere každá továreň a továreň zamestnáva 10 až 30 ľudí... Značná časť podnikov stojí na mieste kvôli nedostatku financií, špecialistov a materiálu.“(41)
Najsmutnejším spôsobom ekonomické problémy zasiahli hlavnú oporu Hodžovej vlády – armádu.
„Armáda,“ uvádza sa v dokumente, „pozostáva z 2 zborov, 6 divízií, 18 brigád a jednej divízie ľudovej obrany. Armádny personál je asi 60 tisíc ľudí. Armáda je vyzbrojená talianskymi, nemeckými a belgickými puškami. Automatické zbrane - britské a americké. Delostrelectvo má asi 200 zbraní ukoristených od Nemcov. Asi 80% zbraní je v dobrom stave. Armáda má dostatok munície na 8–10 dní boja. Armáda je oblečená z 50% v angličtine a zajatých uniformách a zvyšok nie je uniformovaný alebo je vybavený len čiastočne. V armáde nie sú prikrývky, plachty, stany, pršiplášte atď. Veľká časť vojakov nemá matrace a vojaci v kasárňach spia na hlinenej podlahe. Existujúce zajaté uniformy chátrali a teraz je armáda takmer bez uniforiem. Disciplína v armáde výrazne klesla po vyhnaní Nemcov z Albánska. Vysvetľuje to skutočnosť, že značná časť mládeže zo stredného a severného Albánska, ktorá sa nezúčastnila oslobodzovacieho hnutia, bola povolaná do armády, ako aj zlá výživa a uniformy armády. Denná dávka vojaka pozostáva z 800 gramov. kukuričný chlieb a 100 gr. fazuľová kaša, mäso sa armáde už dlhé mesiace nevydáva.“(41)
Medzinárodná organizácia UNRRA, (United Nations Rehabilitation and Relief Administration), začala pomáhať s obilím a potravinárskymi výrobkami od augusta 1945 až do ich vyhostenia vládou v roku 1947. Priniesli 30 916 ton potravín, väčšinou pšenice. múky a 1471 ton oblečenia, ako aj 1810 ton pšeničného semena z USA na budúce výsadby. Pre ich distribúciu, ako aj tých pár rezerv, ktoré mali, bol zavedený systém trisk.(2)
Napriek extrémnemu vyčerpaniu albánskych zdrojov, z dôvodu politickej orientácie na ZSSR a najmä Juhosláviu, prvé kroky k vlastnému letectvu boli iniciované bez ohľadu na uvedené ťažkosti. Prvá skupina kadetov bola zložená a odišla už v máji 1945, ďalší prišli v júli a nakoniec v septembri, všetci albánski kadeti sa zišli na Akadémii letectva v meste Pančevo. Niektorí z nich odišli do Juhoslávie a zostali tam aj po ukončení štúdia a odišli až v roku 1948, niektorí odišli do Sovietskeho zväzu už koncom roka 1945 a posledné skupiny až začiatkom roku 1948, keď končia vlastnú vojenskú školu „Skënderbej“ v Tirane (štúdium trvalo od apríla 1945 do marca 1948). Prvá generácia albánskych kadetov zahŕňala mnoho otcov zakladateľov albánskeho letectva, jedným zo spomínaných kandidátov bol bývalý partizánsky poručík Edip Ohri a druhým kapitán Niko Hoxha.(1)(23).
Ako sa dalo zrekonštruovať z rôznych publikovaných materiálov a spomienok veteránov, medzi pilotnými stážistami boli: Areteo Konomi, Niko Hoxha, Edip Ohri, Elmaz Hasamataj, Niko Papavangjeli, Petraq Polena, Pertef Myftari, Refat Kasimati, Anastas Sevo, Agron Minarolli, Babaçe Faiku , Beqir Dibra, Esat Oktrova - neskorší slávny režisér Estref Sherko, Vasil Trasha, Vasil Gjikondi, Vasil Kosti, Sazan Xhelo, Vasil Qeraxhi, Thanas Gjiknuri, Zydi Rada, Zenel Minarolli atď.
V inžiniersko-technickej skupine alebo tí pre poistenie letov boli: Andon Koroveshi, Daut Gurabardhi, Esat Tetova, Foto Lako, Hajrulla Jubani, Jorgji Bitri, Kristaq Dollaku (ktorému sa podarilo stať sa ministrom priemyslu), Koço Agora, Koli Çobo, Kleanthi Hanxhari, Muhamet Farka, Muharrem Tahiri, Nuredin Bejleri, Petrika Manastirli, Prengë Koliçi, Qirjako Trebicka, Stefan Kagjini, Sokrat Manastirli, Sotiraq Sevo, Thoma Ronano atď. (8)
(...)
Oficiálnym dátumom založenia albánskeho vojenského letectva je 24. apríl 1951, kedy pilot Petraq Polena vzlietol z letiska Laprakë s jedným z nedávno dodaných Jak-9P (dodaných jedenásť stíhačiek Jak-9P a jeden tandemový dvojmiestny stíhací cvičný Jak-9V zo ZSSR v apríli 1951). Petraqi, ktorý bol známy ako Peço, vzlietol vo vzduchu s lietadlom Yak-9P s bočným číslom 13, ktorého technikom bol Koli Çobo. Po Peçovi v ten deň odštartovali Vasil Nikollë Trasha, Babaçe Faiku (Imeri), Masar Aga a Thanas Gjiknuri. Albánski piloti pred vzletom vo vzduchu vykonali kontrolný let (v dvojmiestnych lietadlách) so sovietskymi inštruktormi.(12)
(...)
Albánske letectvo vstúpilo do éry prúdových lietadiel začiatkom februára roku 1955, dodávkou 12 sovietskych MiGov-15bis spolu so 6 dvojmiestnymi MiG-15UTI. Dodané v debnách na palubu sovietskej obchodnej lode „Ob“ z Odesy a vyložené v prístave Drač dňa 31. januára 1955. Vykládka prebiehala pod dohľadom sovietskych technikov z továrne a bola náročná, pretože neexistoval spoľahlivý žeriav na zdvihnutie takejto hmotnosti. Ako spomínal veterán Skender Dusha, boli sovietski technici seriózni a veľmi zruční, pričom im asistovali albánski technici, zmontovali lietadlá do mesiaca na letisku v Laprakë. Samotné lietadlá boli väčšinou používané, niektoré bojovali v kórejskej vojne a zahŕňali staršie MiGy-15 s motormi RD-45F, ale aj MiG-15bis s motormi VK-1A. ktoré boli výkonnejšie, s lepším zrýchlením a lepšie manévrovateľné.(42)
Osem ďalších MiGov-15bis, ktoré boli dodané na rovnaké miesto začiatkom apríla 1955, iniciatívne zmontovali albánski technici bez sovietskeho dozoru, ale to bolo po dvoch až troch dňoch zastavené. Až na priamy rozkaz ministra obrany Beqira Balluku a pod vedením sovietskych technikov montáž pokračoval. Prvý skúšobný let MiGu-15bis v Albánsku sa uskutočnil 7. apríla 1955, s prvým verejným preletom nad hlavným mestom dňa 1. mája.(7)(38)
V uzavretom vojenskom areáli Kuçovë (v rokoch 1952-1991 nazvanom Qytetit „Stalin“) bola postavená nová vzletová a pristávacia dráha s dĺžkou 2840 metrov a šírkou 67 metrov. 15. apríla 1955 bolo v Albánsku vytvorené Veliteľstvo protivzdušnej obrany Štátu (Komanda e Mbrojtjes Kundër Ajrore të Shtetit) s cieľom vytvoriť a riadiť jednotný systém protivzdušnej obrany v celej krajine. Zahŕňal už existujúce jednotky protilietadlového delostrelectva, ako aj niekoľko nových rádiotechnických jednotiek.
Prvým veliteľom protivzdušnej obrany štátu bol generálporučík Gjin Marku, ktorý predtým viedol peší zbor v Elbasane, jeho zástupcami boli veliteľ protilietadlového delostrelectva major Maqo Zoto a major Edip Orhi, ktorý bol vymenovaný na novozavedený post veliteľa letectva (Komanda Ajrore). Dňa 15. mája bola pluku odovzdaná bojová vlajka „Regjimenti 23 i Aviacionit Gjuajtes PEZA“ alebo 23. pluku stíhacieho letectva „Peza.“ Tieto lietadlá a piloti boli zmontované na letisku Laprakë a prelietnuté na letisku Qytetit „Stalin“ až 16. júna 1955.(8)(40)(42)
Veliteľom pluku Kuçovë bol vymenovaný major letectva Niko Selman Hoxha a zástupca veliteľa pluku pre letovú prevádzku kapitán Fari Bubeshi; Poručík Vasil Nikola Trasha a Petraq Polena boli menovaný do funkcií veliteľov 1. a 2. letky, resp. Inžinieri pluku boli menovaní starší inžinier Daut Garabaghi a Qirjako Trebicka. V úlohe inštruktora lietania boli sovietski piloti podplukovník Bokov; major Belov a poručík Jellukov.(3)(10)(11)(12)
pokračovanie...
----------------
Zdroje:
(1) Gjinaj, Agustin (November 2023). “Mua të më arrestoni? Unë jam…”- Burgosja e komandantit të aviacionit në ditën e lindjes së Enver Hoxhës, si u akuzua për komplot ushtarak për rrëzimin e pushtetit! Pasi e zhveshën lakuriq në korridorin e burgut…
(2) Peçi, Bajram (August 2020). Sistemi i triskëtimit në Shqipëri
Link: https://www.gazetatema.net/2020/08/06/s ... e-shqiperi
(7) Golemi, Figali (May 2016). "Ngjarje dhe data të Aviacionit Ushtarak Shqiptar" [Events and Dates in Albanian Military Aviation] (PDF). Mbrjojta (in Albanian). Directorate of Publications; Ministry of Defence (Albania). 84 (5): 30.
(10) Gjinaj Agustin (2022): Edip Ohri dhe Niko Haxho, si Uliksi e Akili në aviacionin shqiptar. Gazeta Telegraf -3 Tetor, 2022
Link: https://telegraf.al/speciale/agustin-gj ... -shqiptar/
(11) Nelaj Niazi (10/10/2015). NËSE BËHET FJALË PËR LEGJENDË. 10/10/2015
Link: https://aviacionishqiptar.com/nese-behe ... -legjende/
(39) Zholi, Albert (2022). Manuscripts of Skender Dusha: How we brought the first MiG-15 fighter jets with the steamer hangar filled with wheat. Gazeta Telegraf. Link: https://telegraf.al/dosier/doreshkrimet ... es-mig-15/
(42) «Это наивное пиратство» Как СССР в мирное время за один день потерял четыре подлодки / “This is naive piracy” How the USSR lost four submarines in one day in peacetime,
Коммерсантъ История. 16.05.2021, 12:05 (2021). Link: https://www.kommersant.ru/doc/4814899
Ak v Komunizme existuje peklo, tak jeto AĽR...
--------------------------------------------------------------
Projekt knižnej podoby historie albánskeho vojenského letectva je tak či onak presne ako to povestné „Ex nihilo“ – z ničoho. Podobne ako to bolo pri vzniku albánskeho letectva po roku 1945. Neskutočne chudobná krajina, zničená cudzími inváziami, stále prevažne agrárneho charakteru s akútnym nedostatkom technicky vzdelaných kandidátov, prijal cestu vytvárania vojenského letectva za súbežného budovania pozemných síl a námorníctva.
1. Na začiatku.
Talianska invázia do Albánska v apríli 1939 a neskoršia nemecká okupácia v rokoch 1943-1944 priniesli neporovnateľnú skazu a vyčerpanie. Poľnohospodárska výroba bola nízka a priemysel prakticky zastavil svoju prácu. K nedostatku ľudí, nástrojov a semien sa pridalo aj sucho v rokoch 1945-1946. Na trhu chýbalo oblečenie, prikrývky, deky, topánky. Ako sa uvádza v prehľade zostavenom v roku 1945 Vojenskou misiou ZSSR v Albánsku, ekonomická situácia Albánska bola žalostná:
„Albánsko má značné množstvo ropy, chrómu, uhlia a asfaltu, ale okrem ropy sa iné nerasty nevyvíjajú kvôli nedostatku odborníkov, financií a vybavenia. V súčasnosti sa na ropných poliach Kučove vyťaží asi 100 ton ropy denne. Produkcia v tejto oblasti sa môže zvýšiť na 500 ton. V iných ropných oblastiach je možná produkcia až 150 ton za deň...
Chróm (chromovej rudy) sa dá vyťažiť asi 500 ton mesačne. Albánci sa domnievajú, že Nemci počas okupácie zobrali z Albánska asi 7000 ton chrómu. Albánska ruda obsahuje veľmi vysoké percento chrómu (podľa talianskych údajov až 45–50 %). Ťažba medi je možná v množstve do 100 ton za mesiac, uhlia do 200 ton za deň, asfaltu do 200 ton za mesiac. Albánsky asfalt je považovaný za najlepší asfalt na svete. V predvojnových časoch sa asfalt z Albánska vyvážal do Nemecka, Francúzska a Talianska. Taliani vyvážali z Albánska 100 000 ton ropy ročne.
V iných odvetviach, ako sa uvádza v prehľade, bola situácia ešte horšia:
„Priemysel Albánska nemožno nazvať priemyslom v plnom zmysle, keďže albánske podniky sú akýmsi remeselníckym dielňam a nie továrňami a továrňami moderného typu. V priemere každá továreň a továreň zamestnáva 10 až 30 ľudí... Značná časť podnikov stojí na mieste kvôli nedostatku financií, špecialistov a materiálu.“(41)
Najsmutnejším spôsobom ekonomické problémy zasiahli hlavnú oporu Hodžovej vlády – armádu.
„Armáda,“ uvádza sa v dokumente, „pozostáva z 2 zborov, 6 divízií, 18 brigád a jednej divízie ľudovej obrany. Armádny personál je asi 60 tisíc ľudí. Armáda je vyzbrojená talianskymi, nemeckými a belgickými puškami. Automatické zbrane - britské a americké. Delostrelectvo má asi 200 zbraní ukoristených od Nemcov. Asi 80% zbraní je v dobrom stave. Armáda má dostatok munície na 8–10 dní boja. Armáda je oblečená z 50% v angličtine a zajatých uniformách a zvyšok nie je uniformovaný alebo je vybavený len čiastočne. V armáde nie sú prikrývky, plachty, stany, pršiplášte atď. Veľká časť vojakov nemá matrace a vojaci v kasárňach spia na hlinenej podlahe. Existujúce zajaté uniformy chátrali a teraz je armáda takmer bez uniforiem. Disciplína v armáde výrazne klesla po vyhnaní Nemcov z Albánska. Vysvetľuje to skutočnosť, že značná časť mládeže zo stredného a severného Albánska, ktorá sa nezúčastnila oslobodzovacieho hnutia, bola povolaná do armády, ako aj zlá výživa a uniformy armády. Denná dávka vojaka pozostáva z 800 gramov. kukuričný chlieb a 100 gr. fazuľová kaša, mäso sa armáde už dlhé mesiace nevydáva.“(41)
Medzinárodná organizácia UNRRA, (United Nations Rehabilitation and Relief Administration), začala pomáhať s obilím a potravinárskymi výrobkami od augusta 1945 až do ich vyhostenia vládou v roku 1947. Priniesli 30 916 ton potravín, väčšinou pšenice. múky a 1471 ton oblečenia, ako aj 1810 ton pšeničného semena z USA na budúce výsadby. Pre ich distribúciu, ako aj tých pár rezerv, ktoré mali, bol zavedený systém trisk.(2)
Napriek extrémnemu vyčerpaniu albánskych zdrojov, z dôvodu politickej orientácie na ZSSR a najmä Juhosláviu, prvé kroky k vlastnému letectvu boli iniciované bez ohľadu na uvedené ťažkosti. Prvá skupina kadetov bola zložená a odišla už v máji 1945, ďalší prišli v júli a nakoniec v septembri, všetci albánski kadeti sa zišli na Akadémii letectva v meste Pančevo. Niektorí z nich odišli do Juhoslávie a zostali tam aj po ukončení štúdia a odišli až v roku 1948, niektorí odišli do Sovietskeho zväzu už koncom roka 1945 a posledné skupiny až začiatkom roku 1948, keď končia vlastnú vojenskú školu „Skënderbej“ v Tirane (štúdium trvalo od apríla 1945 do marca 1948). Prvá generácia albánskych kadetov zahŕňala mnoho otcov zakladateľov albánskeho letectva, jedným zo spomínaných kandidátov bol bývalý partizánsky poručík Edip Ohri a druhým kapitán Niko Hoxha.(1)(23).
Ako sa dalo zrekonštruovať z rôznych publikovaných materiálov a spomienok veteránov, medzi pilotnými stážistami boli: Areteo Konomi, Niko Hoxha, Edip Ohri, Elmaz Hasamataj, Niko Papavangjeli, Petraq Polena, Pertef Myftari, Refat Kasimati, Anastas Sevo, Agron Minarolli, Babaçe Faiku , Beqir Dibra, Esat Oktrova - neskorší slávny režisér Estref Sherko, Vasil Trasha, Vasil Gjikondi, Vasil Kosti, Sazan Xhelo, Vasil Qeraxhi, Thanas Gjiknuri, Zydi Rada, Zenel Minarolli atď.
V inžiniersko-technickej skupine alebo tí pre poistenie letov boli: Andon Koroveshi, Daut Gurabardhi, Esat Tetova, Foto Lako, Hajrulla Jubani, Jorgji Bitri, Kristaq Dollaku (ktorému sa podarilo stať sa ministrom priemyslu), Koço Agora, Koli Çobo, Kleanthi Hanxhari, Muhamet Farka, Muharrem Tahiri, Nuredin Bejleri, Petrika Manastirli, Prengë Koliçi, Qirjako Trebicka, Stefan Kagjini, Sokrat Manastirli, Sotiraq Sevo, Thoma Ronano atď. (8)
(...)
Oficiálnym dátumom založenia albánskeho vojenského letectva je 24. apríl 1951, kedy pilot Petraq Polena vzlietol z letiska Laprakë s jedným z nedávno dodaných Jak-9P (dodaných jedenásť stíhačiek Jak-9P a jeden tandemový dvojmiestny stíhací cvičný Jak-9V zo ZSSR v apríli 1951). Petraqi, ktorý bol známy ako Peço, vzlietol vo vzduchu s lietadlom Yak-9P s bočným číslom 13, ktorého technikom bol Koli Çobo. Po Peçovi v ten deň odštartovali Vasil Nikollë Trasha, Babaçe Faiku (Imeri), Masar Aga a Thanas Gjiknuri. Albánski piloti pred vzletom vo vzduchu vykonali kontrolný let (v dvojmiestnych lietadlách) so sovietskymi inštruktormi.(12)
(...)
Albánske letectvo vstúpilo do éry prúdových lietadiel začiatkom februára roku 1955, dodávkou 12 sovietskych MiGov-15bis spolu so 6 dvojmiestnymi MiG-15UTI. Dodané v debnách na palubu sovietskej obchodnej lode „Ob“ z Odesy a vyložené v prístave Drač dňa 31. januára 1955. Vykládka prebiehala pod dohľadom sovietskych technikov z továrne a bola náročná, pretože neexistoval spoľahlivý žeriav na zdvihnutie takejto hmotnosti. Ako spomínal veterán Skender Dusha, boli sovietski technici seriózni a veľmi zruční, pričom im asistovali albánski technici, zmontovali lietadlá do mesiaca na letisku v Laprakë. Samotné lietadlá boli väčšinou používané, niektoré bojovali v kórejskej vojne a zahŕňali staršie MiGy-15 s motormi RD-45F, ale aj MiG-15bis s motormi VK-1A. ktoré boli výkonnejšie, s lepším zrýchlením a lepšie manévrovateľné.(42)
Osem ďalších MiGov-15bis, ktoré boli dodané na rovnaké miesto začiatkom apríla 1955, iniciatívne zmontovali albánski technici bez sovietskeho dozoru, ale to bolo po dvoch až troch dňoch zastavené. Až na priamy rozkaz ministra obrany Beqira Balluku a pod vedením sovietskych technikov montáž pokračoval. Prvý skúšobný let MiGu-15bis v Albánsku sa uskutočnil 7. apríla 1955, s prvým verejným preletom nad hlavným mestom dňa 1. mája.(7)(38)
V uzavretom vojenskom areáli Kuçovë (v rokoch 1952-1991 nazvanom Qytetit „Stalin“) bola postavená nová vzletová a pristávacia dráha s dĺžkou 2840 metrov a šírkou 67 metrov. 15. apríla 1955 bolo v Albánsku vytvorené Veliteľstvo protivzdušnej obrany Štátu (Komanda e Mbrojtjes Kundër Ajrore të Shtetit) s cieľom vytvoriť a riadiť jednotný systém protivzdušnej obrany v celej krajine. Zahŕňal už existujúce jednotky protilietadlového delostrelectva, ako aj niekoľko nových rádiotechnických jednotiek.
Prvým veliteľom protivzdušnej obrany štátu bol generálporučík Gjin Marku, ktorý predtým viedol peší zbor v Elbasane, jeho zástupcami boli veliteľ protilietadlového delostrelectva major Maqo Zoto a major Edip Orhi, ktorý bol vymenovaný na novozavedený post veliteľa letectva (Komanda Ajrore). Dňa 15. mája bola pluku odovzdaná bojová vlajka „Regjimenti 23 i Aviacionit Gjuajtes PEZA“ alebo 23. pluku stíhacieho letectva „Peza.“ Tieto lietadlá a piloti boli zmontované na letisku Laprakë a prelietnuté na letisku Qytetit „Stalin“ až 16. júna 1955.(8)(40)(42)
Veliteľom pluku Kuçovë bol vymenovaný major letectva Niko Selman Hoxha a zástupca veliteľa pluku pre letovú prevádzku kapitán Fari Bubeshi; Poručík Vasil Nikola Trasha a Petraq Polena boli menovaný do funkcií veliteľov 1. a 2. letky, resp. Inžinieri pluku boli menovaní starší inžinier Daut Garabaghi a Qirjako Trebicka. V úlohe inštruktora lietania boli sovietski piloti podplukovník Bokov; major Belov a poručík Jellukov.(3)(10)(11)(12)
pokračovanie...
----------------
Zdroje:
(1) Gjinaj, Agustin (November 2023). “Mua të më arrestoni? Unë jam…”- Burgosja e komandantit të aviacionit në ditën e lindjes së Enver Hoxhës, si u akuzua për komplot ushtarak për rrëzimin e pushtetit! Pasi e zhveshën lakuriq në korridorin e burgut…
(2) Peçi, Bajram (August 2020). Sistemi i triskëtimit në Shqipëri
Link: https://www.gazetatema.net/2020/08/06/s ... e-shqiperi
(7) Golemi, Figali (May 2016). "Ngjarje dhe data të Aviacionit Ushtarak Shqiptar" [Events and Dates in Albanian Military Aviation] (PDF). Mbrjojta (in Albanian). Directorate of Publications; Ministry of Defence (Albania). 84 (5): 30.
(10) Gjinaj Agustin (2022): Edip Ohri dhe Niko Haxho, si Uliksi e Akili në aviacionin shqiptar. Gazeta Telegraf -3 Tetor, 2022
Link: https://telegraf.al/speciale/agustin-gj ... -shqiptar/
(11) Nelaj Niazi (10/10/2015). NËSE BËHET FJALË PËR LEGJENDË. 10/10/2015
Link: https://aviacionishqiptar.com/nese-behe ... -legjende/
(39) Zholi, Albert (2022). Manuscripts of Skender Dusha: How we brought the first MiG-15 fighter jets with the steamer hangar filled with wheat. Gazeta Telegraf. Link: https://telegraf.al/dosier/doreshkrimet ... es-mig-15/
(42) «Это наивное пиратство» Как СССР в мирное время за один день потерял четыре подлодки / “This is naive piracy” How the USSR lost four submarines in one day in peacetime,
Коммерсантъ История. 16.05.2021, 12:05 (2021). Link: https://www.kommersant.ru/doc/4814899